Začalo to na západe. Na úrodných tabuliach spraše, tušiac potravu - štrky a piesky pod povrchom, v blízkosti budúcich diaľnic a rýchlostných ciest, priemyselných parkov a logistických centier, sa objavil nenápadný tvor – migrujúci vo sférach vplyvu, medzi starostami, banskými úradmi a ministerstvom životného prostredia. Vraj prináša ekonomickú prosperitu a krajšie zajtrajšky oddialené za horizont desiatok rokov.
Neregulované stavy štrkomilov podnikavých následne rýchlo preorali okolie Považskej Bystrice, Batizoviec, Liptovského Mikuláša, Vrútok ... a dostatok štrkopieskovej potravy i nulový odpor zodpovedných inštitúcií prerástol do krajinu atakujúcej migračnej i populačnej explózie.
Aktuálne zatúžili po štrkoch a pieskoch Liptovského Jána na rozlohe cca 100 ha, Siladic (40 ha), Ivachnovej aj s atakom prírodnej rezervácie Ivachnovský luh i po početných poliach okresu Dunajská Streda (Čakany, Štvrtok na Ostrove, Hviezdoslavov, Mierovo, Blatná na Ostrove, Trnávka o sumárnej rozlohe cca 70 ha).
Štrkomil podnikavý – v mene svojho cieľa – sľubuje, ovplyvňuje a bagatelizuje. Nevníma - až pod hladinu spodnej vody - vyžratú krajinu, šírenie ruderálnych a inváznych druhov, následné nelegálne ukladanie odpadov do ním vyhĺbených priestorov, stratu úrodnej pôdy i estetických charakteristík krajiny. V momente prejavujúcich sa problémov už hĺbi a hlodá na inom mieste.
Boj z jeho dynamický sa rozmnožujúcou populáciou je behom na dlhé trate. Je vecou občianskej mobilizácie a aktivizácie, hĺbkovej deratizácie verejnej a štátnej správy, lebo štrkomil podnikavý preniká cez trhliny korupcie verejného priestoru, aby v ňom rafinovane premenil osobný záujem na akože verejný.
P.S: Petícia proti plánovanému zámeru ťažby štrkopieskov v k. ú Liptovský Ján
Aj tu v minulosti pôsobil štrkomil podnikavý – Batizovské štrkoviská pri meste Svit (Foto: Nela Gloríková, Danica Božová)
DOPLNENÉ DŇA 20.02.2019
TV MARKÍZA (19.02.2019, Televízne Noviny): „Kto znečisťuje rybársky revír“
NOVÝ ČAS (20.02.2019): „Ochranári zdesení správou o ťažbe. Rozbagrujú Liptov?“
MY LIPTOV (19.02.2019): „Na Liptove má vyrásť obrovský lom, miestni nechcú mesačnú krajinu“
RTVS (13.02.2019): „Nesúhlasia s ťažbou štrku“
DOPLNENÉ DŇA 22.02.2019
Od 01.01.2019 je v platnosti zákon č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ku zákonu je zverejnená mapa, ale bez presného vytýčenia hraníc územia. Je možné, že zámer „Ťažba štrkopieskov Liptovský Ján“ dané územie atakuje.
