Tatry ako ring verejnej správy - od vrtu k vyhliadkovej veži

Na najväčšom developerskom ihrisku – kde rozhodujú peniaze a politické väzby – sa naplno ukazuje proti akej sile stoja nepočetní občania a mimovládne organizácie.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

A je vymaľovane. Reinholdom Mesnerom promovanú náučno – vyhliadkovú vežu, proti výstavbe ktorej sa postavilo vyše 8 000 ľudí, ktorá získala anticenu za architektúru, obec Štrba skolaudovala a odobrila aj vopred neschválené stavebné zmeny.

V stavebnom povolení investor v prízemnej časti uvádzal kaviareň so zázemím, WC, technickú miestnosť a aj Múzeum tatranskej prírody TANAP. Tesne pred dokončením stavby požiadal o zmenu - doplnenie priestoru kuchyne s možnosťou ponuky rýchleho občerstvenia. Múzeum sa už v prízemnej časti nespomínalo.

Investorom stavby je HIGH TATRAS TOWER s. r. o., za ktorou stojí Roman Antal spájaný s machináciami s pozemkami vo Veľkom Slavkove. Ten pre médiá uviedol: „Múzeum má byť súčasťou kaviarne a bude prevádzkované formou prezentácie na LED obrazovke s rozmerom 12 m x 3 m, ďalej formou výstavy artefaktov.“ Faktom však je, že zatiaľ čo v stavebnom povolení sa explicitne na prízemí veže uvádza Múzeum tatranskej prírody TANAP-u, v žiadosti o zmenu stavby pred dokončením už o ňom reč nie je.

Obec Štrba napriek uvedenému nezohľadnila záväzné stanovisko Okresného úradu Poprad, ktorý označil za neprípustné, aby sa stavba alebo jej časť využívala od samého začiatku na iný účel, než na aký bola postavená. Prednosta Okresného úradu v Poprade Jozef Bednár hovorí, že ide o nebezpečný precedens: „Obec de facto zlegalizovala bez výhrad časť objektu, ktorý bol vo svojej podstate postavený ako čierna stavba, a potrela fakt, že ide o stavbu v národnom parku, ktorá podľa zámeru mala mať aj edukačný charakter.“

Michal Sýkora – starosta všetkých režimov a bývalý šéf ZMOSu – vydal k tvrdeniu štátneho úradu a znepokojeniu verejnosti – ako mnohokrát v uplynulých rokoch (spomeňte si napr. čo všetko bolo v tichosti presadzované v „Návrhu na zmenu Územného plánu obce Štrba“) – vlastný výklad situácie.

Veža uprostred dostatočne rozhľadových tatranských štítov

Na východ od Štrbského Plesa aktuálne prebieha ďalšia paródia na fungovanie štátu spojená s hydrogeologickým vrtom v Tatranskej Lomnici:prednosta OÚ v Poprade sa odvoláva voči rozhodnutiu jemu podriadenému odboru starostlivosti o životné prostredie, ktorý rozhodol, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie nie je potrebné. Pravdepodobne pritom ide o celoslovenský unikát – jeden a ten istý úrad sa totiž odvoláva voči svojmu vlastnému rozhodnutiu. Odbor tvrdí, že „ ... v rámci zisťovacieho konania správny orgán nezistil zásadné skutočnosti, ktoré môžu byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, a ktoré by bolo potrebné posudzovať podľa zákona EIA“.

Podľa medializovaných informácií sa riaditeľ ŠOP SR - Správy TANAPu vyjadril, že mu neprináleží komentovať rozhodnutia iného štátneho orgánu a ani tak nespraví. Tatranskí ochranári dali svoje stanovisko k spomínanému zámeru v septembri 2020 a posudzovanie vplyvov geotermálneho vrtu podľa zákona o EIA nepožadovali: „Z hľadiska ochrany prírody a krajiny je možné považovať vykonávanie takýchto technických geologických prác vo vlastnom území národného parku vo všeobecnosti za činnosť, ktorá so sebou prináša špecifické riziká možného negatívneho ovplyvnenia životného prostredia.“ V stanovisku odporučili celkovo 11 opatrení – napríklad vybudovanie dočasnej protihlukovej steny pri vrtnej súprave na tlmenie hluku či vylúčenie takzvaného kyselinovania vrtu. Nie všetky sa však do kritizovaného rozhodnutia Okresného úradu Poprad skutočne aj dostali.

Za zámerom stojí spoločnosť Autonova , s. r. o. a podnikateľ Miroslav Jevický, ktorý sa termálnou vodou z prieskumného vrtu situovaného v zastavanej časti tatranskej osady v treťom stupni ochrany rozhodol vykurovať svoj letohrádok Vila Széchényi, ktorý je od miesta vrtu vzdialený približne 500 metrov vzdušnou čiarou. Proti zámeru bola iniciovaná aj občianska petícia.

Situačný nákres umiestnenia vrtu (Zdroj: zámer činnosti)

Stručná genéza zámeru geotermálneho vrtu (Zdroj: Jozef Bednár, prednosta OÚ Poprad)

A ak zbehneme pod Tatry - k neďalekej obci Gánovce - tak môžeme konštatovať, že Občianske združenie TATRY (OZ TATRY) doteraz nemá vedomosť o tom akým spôsobom sa vysporiadal OÚ v Poprade, odbor starostlivosti o životné prostredie s dôvodným podozrením na poškodenie ÚEV Gánovské slaniská a podaným podnetom.

A tak si na záver dajme beletriu a právnu teóriu – ku kauze Slávik (1, 2) - z klávesnice Miroslava Dureca, hlavného štátneho radcu, z kancelárie MH SR:

Ďakujeme za Váš mail!

Všetky podnety dôkladne študujeme. Problémy zastaranej a zlej stavebnej legislatívy nie sú síce priamo v kompetencií MH, ale chceme, aby sa podnikateľské prostredie zlepšovalo, aby sa v budúcnosti nemohlo právo verejnosti na informácie a účasť na rozhodovacích procesoch ohľadom životného prostredia tak ľahko zneužívať. Informácie z podnetov využívame najmä na prípravu novej legislatívy a návrhov na zlepšenie procesov MŽP, MDV a MVSR pod ktoré príslušné úrady patria v oblasti verejnej správy, stavebných úradov a úradov životného prostredia.

Zneužívanie práva nemôže v našom právnom poriadku požívať právnu ochranu. Za zneužitie práva považujeme postup, keď sa niekto správa „podľa práva“, avšak tak, aby zámerne dosiahol výsledok, ktorý zákonodarca nepredvídal. Takouto formu zakázaného výkonu práva je situácia, kedy sa využíva legitímny právny inštitút, v tomto prípade právo účasti verejnosti v konaniach, za účelom dosiahnutia iného cieľa. Vyvolanie neprimeraných prieťahov, zdržiavanie projektov, a zaťažovania príslušných orgánov, s cieľom získania osobného prospechu, teda zjavne iného, ako toho, ktorý právna úprava zamýšľa a predpokladá – iného ako je ochrana životného prostredia.

Stovky neodôvodnených podaní, končia zamietnutím nezmyselných požiadaviek, ale neprimerane administratívne zahlcujú úrady. Niektoré uvádzajú, že až 85% času venujú plneniu požiadaviek Združenia nemôžu sa venovať dennodennej agende občanov.

Voči indivíduám, ktoré sledujú výlučne svoje vlastné záujmy a potreby len pre svoj prospech a nerešpektujú záujmy, potreby a prospech ostatných, resp. spoločnosti ako celku, právny poriadok nemôže byť neutrálny, musí presadzovať hodnoty, ktoré umožňujú jej fungovanie.

S Vašim názorom, že treba dôsledne oddeliť zrno od pliev, sa nedá nesúhlasiť. Väčšina združení a aktivistov má reálny záujem na životnom prostredí a aj im škodí zovšeobecňovanie a hlasy na obmedzenie účasti verejnosti na procesoch, to v žiadnom prípade nechceme dosiahnuť. Okrem aktívnej účasti a angažovania verejnosti aj zodpovednosť investorov a vyššie ekologické štandardy na výstavbu a prevádzku sú veľmi dôležité a ministerstvo hospodárstva ich aktívne podporuje.

Ešte raz ďakujem za Váš mail!

A ja sa len trúfalo pýtam: Kedy sa tento princíp – aj zo strany mojou osobou rozladenej Slobody a solidarity – začne uplatňovať aj voči developerom a firmám poškodzujúcim životné prostredie SR?