Slovensko recykluje 14,9% komunálnych odpadov, čo je podstatne menej ako Česko (29,7%), Maďarsko (32,2%) či Poľsko (42,5%) nehovoriac o Slovinsku (54,1%). Vyplýva to zo štatistiky Eurostatu (Štatistického úradu Európskych spoločenstiev) za rok 2015. Menej ako Slováci recyklujú v EU iba Malťania (6,3%). Najvyššie priečky v percente recyklácií obsadili Nemci (66,1%), Rakúšania (56%), Švajčiari (52,7%) či Holanďania (51,7%), ktorí sa predovšetkým pričinili o priemer EU (45%).
Podľa ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa sme sa v uplynulých dvoch rokoch posunuli na 23%, čo je stále vesmírna vzdialenosť od záväzku SR dosiahnuť v roku 2020 min. 50%-nú úroveň recyklácie. Veľké spory sa vedú aj ohľadne metodikyvýpočtu aktuálnej miery triedenia uplatňovanej SR a samotným Eurostatom. Mimochodom, najlepší prehľad o reálnej situácii v jednotlivých obciach má Spoločnosť priateľov Zeme – SPZ, ktorá nezávislé hodnotenie obcí uplatňuje v rámci vyhodnocovania súťaže „3Z – Znižuj, Znovupoužívaj, Zrecykluj.“
Na Slovensku skončí cca 70% komunálneho odpadu na riadených skládkach, ďalší odpad na tisícoch nelegálnych tzv. čiernych. A štát namiesto razantného postupu voči znečisťovateľom životného prostredia podporuje ničnerobenie daromných obcí ich uplácaním dotáciami, k tomu ešte tunelovanými.
Veľkým posunom malo byť vytvorenie systému organizácií zodpovedností výrobcov (OZV), akéhosi medzičlánku medzi výrobcami obalov a ich distribútormi a obcami. OZV majú financovať kompletnú logistiku separovaného zberu v obciach, ako aj samotné vzdelávanie a propagáciu v danej oblasti, nakoľko separovaný zber je pre občanov – a mnohí o tom ani netušia – zadarmo a nie je ho možné premietnuť do poplatkov za odpady.
OZV ma v zmysle príslušnej vyhlášky právo zasahovať do systému triedenia odpadov v tej-ktorej obci (navrhovať zmenu logistiky), kontrolovať výťažnosť a mieru znečistenia obsahu nádob na triedený zber (a – okrem iného napr. odmietnuť ich vývoz). Na Slovensku však nikto nikomu nechce robiť problémy a ani OZV nepôjdu do stretu s obcami. Environmentálna výchova a propagácia sa v systéme OZV zmenila na vzájomne nekoordinované, neúčinné až formálne, podfinancované aktivity (1, 2, 3).
A tak najnovšie Ministerstvo životného prostredia SR v novom návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorý predložilo do medzirezortného pripomienkového konania, navrhuje, aby výška sadzby závisela od úrovne vytriedenia komunálnych odpadov v obci.
Obec, ktorá vytriedi menej ako desať percent komunálneho odpadu, má za tonu odpadu na skládke od roku 2019 platiť 17 eur. Do roku 2023 by poplatok vzrástol na 46 eur. Obec, v ktorej vyseparujú vyše 60 percent odpadu, má za tonu platiť päť eur, poplatok by do roku 2023 vzrástol na 16 eur. V súčasnosti je poplatok na úrovni 4,98 eura za tonu. Existujú samozrejme snahy – z dôvodu volieb v roku 2020 – posunúť účinnosť nových opatrení o rok.A ja osobne očakávam aj značný odpor zo strany alibistov zo Združenia miest a obcí Slovenska.
A aby toho nebolo málo, tak v naháňačke za métou 2020 sa už v EÚ vytyčujú nové míľniky: zvýšiť objem recyklovaného komunálneho odpadu na 55% do roku 2025, na 60% do roku 2030 a na 65% do roku 2035. EÚ chce zvýšiť aj podiel recyklovaných obalov - na 65% do roku 2025 a na 70% do roku 2030 (ciele pre jednotlivé materiály sa rôznia). Na skládky chce EÚ do roku 2035 ukladať maximálne 10% komunálneho odpadu.
Na ceste k obehovému hospodárstvu, ktorým mnohí spoluobčania, slovenskí politici a úradníci akosi systémovo pohŕdajú, nás predbehli už skoro všetci, ostáva nám už len uplatniť silný záver v anaeróbnom režime. A bude to bolieť občanov, obce i štát. Aj to je cena dlhodobého flámu.
