V lokalite Podblanicko (Vlašim, Benešov, Votice, časť mesta Příbram a okolí, Sedlec, Prčice) - pod realizačným patronátom ZO ČSOP Vlašim - nadšenci, dobrovoľníci a obce doposiaľ vysadili 200 km alejí. Bolo na to potrebných 30 tisíc stromov: 189 alejí je ovocných, ďalších 124 pozostáva z ostatných listnatých stromov. Do takejto systematickej výsadby sa v ČR nepustil nikto od dôb Márie Terézie. A to je len jeden z realizovaných projektov uchádzajúci sa o cenu Nadace Partnerství - Adapterra Awards.
Táto nadácia je taktiež gestorom projektu Sázíme budoucnost s cieľom vysadiť v tzv. voľnej krajine 10 miliónov stromov, ako aj aktivít ako Zelené oázy, Strom roka, Pro vodu v krajině či Otevřená záhrada. Jej partnerom na Slovensku je Nadácia Ekopolis.
Nakoľko Občianske združenie TATRY (OZ TATRY) – v ostatných rokoch v spolupráci s OZ LIPA – Liptovskí aktivisti – realizovalo nemalo obdobných projektov menšieho rozsahu, tak len pár postrehov.
Na realizáciu takýchto dlhodobých vizionárskych zámerov potrebujete finančnú, logistickú, materiálnu, dobrovoľnícku i morálnu podporu.
Financie: Kým v ČR existuje systematická podpora environmentálnych mimovládnych organizácii (EMVO) na všetkých úrovniach štátu (ministerstvá, hejtmanství, obce), ktorá napr. „spôsobila“ existenciu vyše 100 ekocentier v porovnaní s asi 5 v SR, u nás ani minister Budaj - ostatné ministerstva a orgány štátnej správy je škoda komentovať - neodpovedá na listy tykajúce sa systémovej podpory EMVO a dostupných (za takéto nepovažujem Remišovej eurofondové výzvy) t. j. nebyrokratických grantových programov pre oblasť „adaptácií“ krajiny na klimatickú zmenu. Časť korporatívnej filantropia skĺzla do zalesňovania holín na lesnom pôdnom fonde (treba si najprv prečítať lesný zákon o koho povinnosť ide a na koho náklady sa má takáto činnosť realizovať) či vytvárania rekordov v počte vysadených sadeníc. Ak chcete sadiť stromy v krajine, myslím tým stromy o výške min. 2 m opatrené oporným kolom, nie sadeničky v lese, tak vám ostávajú len grantové programy súkromných nadácií – tu je lídrom už spomínaná Nadácia Ekopolis – ktoré neumožňujú z dôvodu nízkeho objemu disponibilných zdrojov dlhodobé plánovanie, trpia obrovským pretlakom predkladaných projektov a v ostatnom čase aj módnym trendom hlasovania t. j. zbierania SMSiek v prospech projektu.
Logistika: Kým pri projekte v oblasti Blaníka cítite v povetrí spoločenskú podporu „zmeny“ krajiny, u nás – záujemca o výsadbu drevín – pôsobí až obťažujúco. OZ TATRY v súvislosti so zámerom Liptovské stromoradia oslovilo, prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy, všetky obce v okrese Liptovský Mikuláš, poľnohospodárske družstva i štátnu ochranu prírody t. j. 66 subjektov. Výsledkom bolo 7 odpovedí. A ďalej to nejdem rozvíjať.
Materiál: Priama materiálna pomoc firiem – aj s logami spoločenskej zodpovednosti – je skoro nulová. Okrem toho konštatujem, že v médiách sa už niekoľko mesiacov komunikuje kríza v dodávkach stavebných materiálov či čipov do automobilov, o „kríze drevín“ ani veta. Realita je však taká, že okrem výpadku výroby oporných kolov (do oblasti Liptova sa napr. vozili z Poľskej republiky), hľadáte na trhu tradičné a neprešľachtené dreviny ako lipa, javor, jaseň vyšších sortimentov, bez nutnosti dovozu zo vzdialenosti stoviek kilometrov, ako zlatokop rudnú žilu. K tomu si musíte strážiť projektové náklady v kontexte splnenia cieľov projektu (mnohí ľudia i firmy nemajú žiadnu reálnu predstavu o cene dreviny o výške 2 m v porovnaní s cenou 30 cm sadenice do zalesňovačky).
Dobrovoľníci: Jediná radosť. Ja stále viac ľudí, ktorí chcú po sebe niečo zanechať.
Morálna podpora: V časoch sociálnych sietí na každú vec, ktorú realizujete, zareagujú predovšetkým mudrlanti, aby vám „poradili“ ako ste to mali urobiť a čo by ste ešte mali vykonať. Nezabudnú pritom dodať, že vám v podstate fandia. Dlhodobo mám za to, že akýkoľvek roztlieskavači – vo väčšine anonymní – si nezaslúžia môj záujem. Podporu poznám iba tú, ktorú vidím na účte organizácie, materiálnu a dobrovoľnícku.
Existuje fotografia z dobrovoľníckej akcie z roku 1998 spod Západných Tatier. Vyškiera sa na nej 31 mladých ľudí od 13 do 30 rokov. 25 z nich už nežije v tomto štáte. K životu potrebujete aj pocit, že krajina v ktorom žijete si váži vaše vzdelanie, rozhľad i nasadenie, nemrhá ľudským potenciálom v mene politiky či rodinných lokálnych či regionálnych klanov. A Slovensko takýmto štátom stále nie je.
