Netuším v ktorom bode civilizačného vývoja sa to vymklo spod kontroly. Niečo, čo malo slúžiť ľuďom, sa stáva prostriedkom marketingového nátlaku, zdrojom stresu a pahltným pažerákom osobných financií.
Auto dnes na kolene neopravíte, lebo autorizovaný servis a zmluvné podmienky.
Plazmový televízor môžete, na hrane dvoch rokov, zaniesť na zberný dvor alebo – v prípade osobnej ľahostajnosti – vyložiť pred kontajner.
Banka vás prinúti k elektronickým výpisom neriešiac či vôbec vlastníte počítač. Vraj ekológia. Sama však spravuje tony úverového a hypotekárneho archívu, a pod populistickou vlajkou „spoločenskej zodpovednosti“ naďalej zahlcuje svet reklamnými letákmi.
Operačný systém vám jedného dňa stroho oznámi, bez kvetov a posledného bozku, že sa lúči a nebude sa viac zaoberať vydávaním záplat. A ponúkne vám dátovo nafúknutú novinku, ktorá necudne zožerie váš priestor na disku.
Ak si každé dva roky nezoberiete mobil, tak ste za podivína. Veď je to také lacné a chcete byť predsa na pulze dňa.
Aplikácie boptnajú až do fázy nepoužiteľnosti. Týmto osobne pozdravujem Telekom i Booking.
Nový dizajn Telekomu sa stal nekompatibilným s operačným systémom mnohých mobilných telefónov a ovplyvnil tým možnosť využitia Letného balíka u tisícok zákazníkov
Na tejto vlne technologického diktátu sa zvezie aj štát. Najprv prinúti lokálneho opravára ručičkových hodiniek, s príjmom podpriemerného dôchodcu, komunikovať elektronicky, za pár rokov mu zoberie slobodu cez povinné odovzdávanie celej škály biometrických údajov či donúti ho dožiť s implantovaným čipom.
Technológie mali ľuďom uľahčiť život. Dnes sa vám drzo a nevyžiadane infiltrujú do života, kradnú vám peniaze a v mnohých prípadoch aj čas, znásilňujú váš vlastný životný štýl nevyhnutnosťou či zákonnou povinnosťou. Unifikujú a systémovo ignorujú inakosť.
Technológie doviedli západnú civilizáciu k degenerácii – fyzickej i mentálnej. Vzali väčšine aspoň priemernú kondíciu i schopnosť kritického myslenia. Prežívanie vo virtuálnom svete znížilo schopnosť prežiť prípadný Bod zlomu, dobu prírodných katastrof, nedostatku zdrojov, novodobého pohybu národov. Ohne, uzly, šifry, prírodná kuchyňa ... sa stali zručnosťami skautských táborov a dobrodruhov, prestali byť rozšírenou civilizačnou kompetenciou.
Technológie premietnuté do ich hmotných nosičov, v záplave dráždivej reklamy a neukojiteľných túžob jednotlivcov, sa stali prekážkou ekologického myslenia a konania. Hmota surovín – ukutá v mnohých prípadoch vo vyhni detskej práce, novodobého otroctva a bezprecedentnej exploatácie nerastného bohatstva rozvojových krajín – premenená na konzum bez hraníc. Trvalo udržateľný rozvoj ako ošklbaná vlajka pohodená vedľa stožiara.
Nie, naozaj nie všetci túžime - každý druhý rok - po novom notebooku, operačnom systéme, platbách prsteňom a sledovaní biometrických údajov na záchode. Zmyslom života je totiž život sám, iba mnohí na to ešte neprišli.
