Čo je to vodný plán?
Vodný plán Slovenska je strategický dokument vodného plánovania, ktorý určuje rámcové úlohy na ochranu a zlepšenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd a vodných ekosystémov, na trvalo udržateľné a hospodárne využívanie vôd, na zlepšenie vodných pomerov, na zabezpečenie územného systému ekologickej stability a na ochranu pred škodlivými účinkami vôd. Vodný plán Slovenska je podkladom na vypracovanie Medzinárodného plánu manažmentu povodia Dunaja a Medzinárodného plánu manažmentu povodia Visly v súlade s medzinárodnými záväzkami SR.
Hlavným environmentálnym cieľom Rámcovej smernice o vode (RSV) je dosiahnutie dobrého stavu všetkých vôd do roku 2015, resp. najneskôr do roku 2027. Akým spôsobom a kedy sa ciele a ostatné požiadavky RSV dosiahnu, stanovuje plán manažmentu príslušného povodia obsahujúci program opatrení.
SR sa aktuálne nachádza v 3. plánovacom období (2021 – 2027) Vodného plánu Slovenska.
Stav povrchových vodných útvarov
„Dobrý stav vôd“ v zmysle Rámcovej smernice o vode (2000/60/ES) znamená:
- pre prirodzené vodné útvary povrchových vôd - dosiahnutie dobrého ekologického stavu a dobrého chemického stavu,
- pre umelé a výrazne zmenené vodné útvary: dosiahnutie dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu.
Dobrý stav vôd upravuje Nariadenie vlády č. 269/2010 Z. z.
Pre hodnotenie ekologického stavu sa hodnotí výskyt biologických prvkov kvality (fytoplanktón (pre nížinné veľké rieky a nádrže), fytobentos (bentické rozsievky) a makrofyty, bentické bezstavovce, ryby), fyzikálno-chemické prvky kvality (napr. pH, kyslík, teplota, BSK5 , merná vodivosť, N-NH4 , N-NO3, celkový dusík, P-PO4 , celkový fosfor), hydromorfologické prvky kvality ako hydrologický režim (napr. dynamika toku, typy prúdení, rýchlosť toku), priechodnosť (kontinuita) tokov – pozdĺžna, laterálna (pre sedimenty a ryby), morfologické podmienky (napr. priemerná šírka koryta, premenlivosť šírky, premenlivosť hĺbky, variabilita habitatov, štruktúra a podmienky príbrežnej zóny a inundácie, stav brehov) a špecifické látky vypúšťané do tokov napr. anilín, arzén a jeho zlúčeniny, benzénsulfonamid, benztiazol, bifenyl (fenylbenzén), bisfenol A, desmedipham, dibutylftalát, difenylamín, fenantrén, gormaldehyd, glyfosát atď.
V SR sa nachádza 1 351 povrchových útvarov vôd, z ktorých je aktuálne 9,2% v zlom až veľmi zlom stave.
Hodnotenie chemického stavu útvarov povrchových vôd pozostáva z posúdenia výskytu 45 prioritných látok a skupín látok (látky toxické, ťažko sa rozkladajú, akumulujú sa vo vodnom prostredí). Súlad výsledkov monitorovania s ročnými priemermi a najvyššími prípustnými koncentráciami environmentálnych noriem kvality predstavuje súlad s požiadavkami pre dobrý chemický stav.
28,72% povrchových útvarov vôd nedosahuje dobrý chemický stav.
Pri hodnotení ekologického stavu v porovnaní obdobia rokov 2007-2008 s obdobím 2013-2018 vidíme nárast počtu povrchových útvarov vôd v zlom a veľmi zlom stave, pri hodnotení chemického stavu istú stagnáciu.
Hodnotenie stavu útvarov podzemných vôd
Zdroj: Hodnotenie stavu útvarov podzemných vôd
V SR je celkovo 106 útvarov podzemných vôd (ÚPzV).
Chemický stav:
- 75 útvarov podzemných vôd je v dobrom chemickom stave: 8 kvartérnych ÚPzV, 54 predkvartérnych ÚPzV a 13 geotermálnych ÚPzV,
- 13 útvarov podzemných vôd je v zlom chemickom stave: 8 kvartérnych ÚPzV a 5 predkvartérnych ÚPzV,
- 18 geotermálnych ÚPzV je nehodnotených.
Kvantitatívny stav:
- 96 útvarov podzemných vôd je v dobrom kvantitatívnom stave: 16 kvartérnych ÚPzV, 52 predkvartérnych ÚPzV a 28 geotermálnych ÚPzV,
- 10 útvarov podzemných vôd je v zlom kvantitatívnom stave: 7 predkvartérnych ÚPzV a 3 geotermálne ÚPzV.
ÚPzV v zlom chemickom stave (13) a zlom kvantitatívnom stave (10) sú vymedzené v SÚP Dunaja. Všetky ÚPzV vymedzené v SÚP Visly sú v dobrom chemickom a kvantitatívnom stav
Zdroj: Hodnotenie stavu útvarov podzemných vôd
Zdroj: Hodnotenie stavu útvarov podzemných vôd
Zdroj: Hodnotenie stavu útvarov podzemných vôd
Zdroj: Hodnotenie stavu útvarov podzemných vôd
Záverom je potrebné pripomenúť, že Rámcová smernica o vode (RVS) predpokladá aktívny záujem laickej i odbornej verejnosti pri príprave plánov manažmentu povodí v zmysle voda je verejným statkom a preto si vyžaduje verejný záujem a kontrolu.
Informačné zdroje:
Vodný plán Slovenska (2009 – 2015)
Vodný plán Slovenska (2016 – 2021)
Vodný plán Slovenska (2022 – 2027)
Vodný plán Slovenska – hodnotenie a workshop (08.12.2020)
