Slovenské cintoríny pripomínajú mramorovo-betónové sklady nebožtíkov v nevypísanej súťaži kto si môže dovoliť viac. Okázalosť náhrobkov a ich doplnkov, zdobností písma, gýčovosť umelohmotných vencov a kvetov popierajúcich to podstatné – všetko sa rodí a napokon zomiera, som nezaregistroval v žiadnej inej kultúre. K tomu prázdne hroby - zakúpené roky vopred - čakajúce na svoj obsah.
Pred honosnými farami nablýskané autá ignorujúce základný Ježišov odkaz o chudobe a pokore.
Chrámy Božie až po strop naplnené jedovatými kázňami, mnohokrát v duchu politikárčenia, sľubujúce namiesto lásky a pravdy len zatuchnutý dych pekla. Nulová motivácia.
„Nehádžte mi tu drobné, kto to má počítať ...“
Mentalita ukotvená v 17. storočí v kontraste s predierajúcou sa modernosťou Vatikánu a ostatných pápežov. A stádo nasledovníkov. V rámci neho subkultúra alkoholikov, tyranov žien a vlastných detí, krčmových politológov so statusom nezamestnaný, žlčovitých žien po okraj naplnených závisťou, starých pokryteckých klebetníc, lokálnych zlodejov verejných zdrojov ... Všetci budú napokon spasení.
Horia lesíky a trávnaté stráne, nelegálne skládky rastú do nebies, stáročné stromy stenajú pod náporom motorových píl, z verejných záhonov miznú petúnie a z cintorínov kahance, ožran na motore sa rúti valalom, rykot mlátených žien pretína noc... Všetci napokon budú spasení.
Archetypálne zakorenené ľudáctvo a malomeštiactvo, národnostná hrdosť pomýlená so živočíšnou primitívnosťou nacionalizmu okoreneného inflačne používanými symbolmi štátnosti.
Duchovní kedysi pýchou dediny, vzdelanosť a pokrok v jednej osobe, dnes často krát jej hanbou. My môžeme všetko, my sme cirkev.
Miznú stromy z cintorínov, pri kostoloch, lebo pýcha zastrela rozum. Zdevastovaná Lubina, Smrečany ... sú výpoveďou o tomto národe. Niektorým nepomôže ani mantrické odriekanie Otčenáša či dvojtýždňový pobyt na Mariánskej hore. Duchovné prázdno nevyplníš mechanickým hltaním slov.
V m. č. Liptovský Hrádok – Dovalovo zahučala motorová píla, vraj v mene Rímskokatolíckej cirkvi - farnosti Dovalovo. Vo vegetačnom období, bez povolení. Zákon o ochrane prírody a krajiny (§ 47 a násl.), Trestný zákon (§ 306), cirkvi to neznáme dokumenty.
Pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže. Nebo je ďaleko, ale Krajská prokuratúra Žilina a Slovenská inšpekcia životného prostredia sú po ruke. Tak si pomôžme ...
P.S:
Venujeme sa monitoringu životného prostredia z hľadiska environmentálnej kriminality, realizujeme praktické aktivity v lokálnych komunitách, pripomienkujeme zákony i rôzne zámery atakujúce životné prostredie, sme pre mnohých poslednou nádejou v krajine korupcie, rodinkárstva, klientelizmu a predstieraných riešení. Napriek nášmu nasadeniu a dlhodobému úsiliu nás pravidelne nepodporuje žiadna korporatívna nadácia či firma. Našou nádejou sú drobní darcovia – ľudia obdobného zmýšľania. Ak si myslíte, že naša činnosť je spoločenský užitočná a potrebná, podporte nás prostredníctvom pravidelného finančného daru formou trvalého mesačného príkazu či práve aktuálneho darovania 2%-nej asignácie dane. ĎAKUJEME.
DOPLNENÉ DŇA 15.04.2019
DOPLNENÉ DŇA 30.05.2019
