V meste smogu majú zmiznúť stromy

Priemyselný gigant silou peňazí určuje trendy v meste, aj na úkor životného prostredia a zdravia, v krajine deklaratívnej ochrany prírody.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

Mesto Ružomberok patrí medzi mestá s významnou smogovou záťažou spôsobenou dopravou, domácimi kúreniskami i existujúcim priemyslom, s významným počtom dní s prekročenými limitmi napr. polietavých tuhých častíc.

Situáciu dokumentujú nielen početné správy Slovenského hydrometeorologického ústavu napr. Správa o kvalite ovzdušia v SR (2018) či Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov ... (2016), ale zažitá skúsenosť miestnych obyvateľov, ktorí sa aktivizujú aj prostredníctvom OZ Ochrana ovzdušia dolný Liptov.

Takmer 5 000 ľudí ročne na Slovensku zomrie vplyvom znečisteného životného prostredia. Nebezpečnému prachu je vystavená štvrtina Slovákov, kým v EÚ je priemer na úrovni 13 %. SR z dôvodu nedostatočnej ochrany obyvateľstva pred znečistením ovzdušia čelí právnym krokom zo strany Európskej komisie.

Napriek vyššie uvedenému, My Liptovské noviny zverejnili dňa 28.02.2020 článok „Z cesty zmizne stromoradie“ z ktorého vyplýva, že spoločnosť Mondi SCP, a. s. požiadala obec Štiavnička o výrub 160 ks stromov - 80 ks smrekov a 80 ks borovíc - v stromoradí medzi hlavnou cestou a priemyselným areálom papierní pri vstupe do mesta od Liptovského Mikuláša, a to z dôvodu výstavby nového parkoviská. Pritom izolačná zeleň má potenciál vplyvy smogu aspoň čiastočne saturovať.

Zdroj: Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR 2016

Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

Z dikcie zákona je zrejmé, že „výstavba nového parkoviská“ nepatrí medzi zákonné dôvody výrubu stromov.

Na celom prípade je pozoruhodné to, že v záplave slov o boji s klímou či zlepšovania kvality ovzdušia nielenže každodenná realita v slovenských obciach ide proti teoretickým odporúčaniam i vládnym dokumentom, ale priemyselný gigant zalepí očí väčšine obyvateľov a zodpovedným úradníkom sponzoringom mesta a niektorých organizácií, ekologickými dňami a inými PR aktivitami.

Myslí globálne - konaj lokálne sa v tejto krajine neujalo.