Kým petícia za stavebnú uzáveru a reguláciu dopravy v Demänovskej doline sa blíži k 100 000 podporovateľom, v ústi Demänovskej doliny nielenže prebieha čulý stavebný ruch, ale v mene cestovného ruchu sa zjavujú nové developerské projekty atakujúce voľnú krajinu Liptova, jej poľnohospodársku pôdu, nelesnú drevinovú vegetáciu s početnými funkciami aj v kontexte klimatickej zmeny i celkový krajinný raz tejto časti Slovenska.
Aktuálne je „na stole“ Enviroportálu – vo fáze možných pripomienok zo strany verejnosti – zámer Rezort „Pod Vápenicou“ situovaný do ústia Demänovskej doliny, ktorého predkladateľom je spoločnosť REAL 4 TRADE so sídlom v Trenčíne. Zámer sa dá zjednodušene pomenovať ako výstavba ulice z apartmánových domov uprostred polí.
Geografické umiestnenie zámeru Rezort „Pod Vápenicou“ (Zdroj: zámer)
Vizualizácia zámeru Rezort „Pod Vápenicou“ (Zdroj: zámer)
Projekt, ktorý je pomerne kvalitne spracovaný a dokonca priznáva „farbu“ t. j. impakty, však ako mnohé iné zámery neberie v úvahu kumulatívne efekty dlhodobej developerskej činnosti v priestore Demänovskej doliny a jej predpolia: stop stav v odbernej kapacite el. energie, problematické odvádzanie a čistenie odpadových vôd, neidentifikované prúdy odpadov s dôrazom na ich triedenie, kolabujúcu dopravu atď.
Rezort „Pod Vápenicou“ má byť situovaný na pozemkoch v katastrálnom území obce Demänová, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností ako orná pôda a trvalý trávny porast, a to s trvalým záberom pôdy o výmere 28 597,26 m² pri Variante A a 22 948,29 m² pri Variante B. Navrhovaná činnosť zaberá najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu katastrálneho územia Demänová.
V západnej časti dotknutého územia, v území, kde je navrhovaná developerská Zóna A a tiež vo východnej časti dotknutého územia, kde je navrhnutá Zóna D, je územie extrémne náchylné na vodnú eróziu. Zóna B je navrhnutá v území so strednou mierou vodnej erózie (východná časť Zóny B) a v území bez vodnej erózie (západná časť Zóny B). V území, kde je plánovaná Zóna C je evidovaná stredná miera vodnej erózie.
V západnej časti dotknutého územia, cca 120 m od štátnej cesty II/584, sa nachádza zosuvné územie, so stupňom aktivity stabilizované. Zosuvné pásmo sa tiahne po celej šírke dotknutého územia, od juhu na sever, a je široké cca 50 m. V tomto zosuvnom území sú navrhnuté stavebné objekty stavebnej zóny B, SO B1 a B3, a v tesnej blízkosti (cca 3m) SO B2.
Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR 211/2005 Z. z, ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov, je Demänovka vodohospodársky významným vodným tokom v celom úseku. V úseku 4,1 - 18,4 rkm je Demänovka vodárenským vodným tokom. V blízkosti dotknutého územia sa nachádza rkm Demänovky cca 5,7 – 5,9, teda v tomto úseku je považovaná za vodárenský vodný tok.
Navrhovaná činnosť zasahuje v oboch variantoch zónou D do Chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd Nízke Tatry – východná časť, vyhlásenej Nariadením vlády č. 13/1987 Zb. o niektorých chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd.
Územie, z ktorého celý povrchový odtok prirodzene vteká do vodného toku k profilu vymedzujúcemu koniec vodárenského vodného toku, ako aj územie, z ktorého sa povrchové vody do povodia vodárenského vodného toku umele prevádzajú, tvorí povodie vodárenského vodného toku. Dotknuté územie je takmer celé umiestnené v Povodí vodárenského toku Demänovka.
Biokoridor regionálneho významu Demänovka Bk3r (hydrický): Terestricko- hydrický biokoridor tvorený Demänovkou, jej brehovými a sprievodnými porastmi v nive toku a terestrickými koridormi spájajúcimi biocentrum Ďumbierske Nízke Tatry a biocentrum Jelšie. Tok tu má prevažne prirodzený charakter so zachovalými korytotvornými procesmi. Brehové a sprievodné porasty sú dobre vyvinuté iba miestami, na viacerých miestach sú fragmentované, tvorené prevažne smrekom, borovicou, jelšou sivou a vŕbami. Navrhovaná činnosť priamo zasahuje do hydrického biokoridoru regionálneho významu Bk3r Demänovka vo Variante 1. Variant 2 nezasahuje do žiadneho prvku územného systému ekologickej stability.
Predkladateľ zámeru na str. 75 zámeru sám konštatuje: „Potenciálne negatívnym vplyvom môže byť havária na kanalizačnom potrubí, ktoré bude odvádzať splaškovú vody z rezortu. V prípade havárie na potrubí je možné, že dôjde k znečisteniu podzemných vôd, ktoré môže negatívne ovplyvniť kvalitu podzemných vôd v biotope.“
Cca 95 m východne od cesty 2. triedy sa nachádza 40-50 m široký pás nelesnej drevinovej vegetácie, s prevahou smreka.
Vo variante 1 predpokladá navrhovateľ väčší výrub drevín vzhľadom na to, že navrhované SO A4-6, SO B1 a B3 zasahujú do vzrastlého porastu nachádzajúceho sa cca 100 m od východne od štátnej cesty II/584. Vo variante 2 začína výstavba SO B4-B6, ktoré sú od tohto porastu vzdialené 50-70 m východným smerom.
Počas výstavby sa v dôsledku pohybu stavebných mechanizmov otvoria priestory pre ďalšie prenikanie druhov, ktoré nie sú typické pre nelesné a lesné spoločenstvá v území, najmä ruderálne druhy a druhy, ktoré sa typicky vyskytujú na narušovaných stanovištiach.
Fragmentáciu biotopov pokladá Občianske združenie TATRY (OZ TATRY) za nežiaducu, aj z hľadiska zvyšovania ich citlivosti - najmä pri vysokom lese v početnom zastúpení smreka - na následný rozvrat veternými a podkôrnikovými kalamitami.
Ďalej má OZ TATRY za to, že odstraňovanie nelesnej drevinovej vegetácie – v časoch postupujúcej klimatickej zmeny a vládnych deklarácií na adaptácie krajiny a sídelných štruktúr – je taktiež nežiaduce.
Kontakt zámeru Rezort „Pod Vápenicou“ s chránenými územiami (Zdroj: zámer)
V dotknutom území sa nachádzajú nasledujúce chránené územia národnej sústavy chránených území v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov:
- Mokraď národného významu Ústie Demänovskej doliny: dotknuté územie priamo zasahuje do mokrade.
- Chránený areál (CHA) Demänovská slatina a jej ochranné pásmo: cca 25 m severne od dotknutého územia sa nachádza OP chráneného areálu.
- Prírodná rezervácia (PR) Jelšie: cca 640 – 700 m západne od navrhovanej činnosti.
- Národný park Nízke Tatry a jeho ochranné pásmo: dotknuté územie sa nachádza v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry.
Navrhovaná činnosť síce nezasahuje do žiadneho územia európskeho významu, ani do chráneného vtáčieho územia, ale situovanie týchto území je neďaleko od miesta realizácie zámeru:
- SKUEV0061 Demänovská slatina – vo vzdialenosti cca 50-90 m severne vo Variante 1 a cca 255 m severozápadne vo Variante 2.
- SKCHVU018 Nízke Tatry – vo vzdialenosti cca 140 m východným smerom a cca 340 m južným smerom.
- SKUEV0059 Jelšie- vo vzdialenosti cca 650 m vo Variante 1 a cca 720 m vo Variante 2 juhozápadným smerom.
- SKUEV0302 Ďumbierske Tatry – vo vzdialenosti cca 750 m južným smerom.
Predkladateľ zámeru sám konštatuje narušenie významného migračného koridoru:
„Mierne narušenie migrácie je pravdepodobné u niektorých obojživelníkov, ktoré môžu migrovať medzi CHA Demänovská slatina a Mokraďou národného významu Ústie Demänovskej doliny. Z tohto hľadiska hodnotíme ako výhodnejší Variant 2, v ktorom sú medzi týmito dvoma územiami navrhnuté len podzemné inžinierske siete. Vo Variante 1 je medzi týmito územiami navrhnutá komunikácia. Pre zmiernenie negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti vo Variante 1 sú navrhnuté opatrenia:
Územie medzi CHA Demänovská slatina a Mokraďou národného významu Ústie Demänovskej doliny musí byť defragmentované, t.j. je nutné vytvorenie funkčného prepojenia medzi týmito dvoma lokalitami. Prepojenie navrhujeme realizovať formou 2 podchodov, ktoré by mali mať šírku aspoň 1 m a výšku 1,5 m. Plocha biokoridoru musí byť upravená pre potreby migrujúceho druhu (kamene, hlinitý podklad s vegetáciou atď.).
Variant 2 na vyššie uvedené územia, resp. na ich prepojenie, nemá žiadny vplyv, preto nie je potrebné navrhovať opatrenia.“
OZ TATRY má za to, že predkladané „rozvojové“ zámery v regióne Liptova svojim „duchom“ klimatické zmeny a ich dopady na životné prostredie a sociálno – ekonomické prostredie nielenže ignorujú, ale vnútorným nastavením ohrozujú budúcu ekologickú stabilitu regiónu v v zmysle rešpektovania zásad trvalo udržateľného rozvoja. Práve pandémia Covid-19, ktorej rozsah je neporovnateľným s prebiehajúcim a budúcim tlakom klimatickým procesov, ukázala absolútnu nepripravenosť spoločenského systému na akúkoľvek krízu a jej manažment.
Dianie v neďalekej Demänovskej doline - ktoré je aktuálne reflektované celonárodnou petičnou akciou- bolo a je typickým uplatňovaním „salámovej metódy“ presadzovaním parciálnych zámerov bez domýšľania budúcich synergii a dôsledkov napr. vybudovanie rozsiahleho zasnežovacieho systému vyvolalo následnú potrebu výstavby nádrží na Zadnej vode, masívna výstavba viedla k nedostatku kapacity el. energie, propagácia intenzívneho „konzumného“ cestovného ruchu vedie ku kolapsu dopravy atď.
A rovnako ako máme popieračov pandémie Covid-19 je spoločnosť presiaknutá ľuďmi nechápajúcimi mantinely trvalo udržateľného rozvoja.
Predpokladané vplyvy zámeru Rezort „Pod Vápenicou“ počas prevádzky (Zdroj: zámer)
P.S:
Podporte činnosť OZ TATRY – v týchto náročných časoch – pravidelným mesačným príspevkom prostredníctvom trvalého príkazu či venovaním 2%-nej asignácie dane.
