... spokojne podriemkávajú.
V dymovej clone zakrývajúcej monopolnú výsadbu drevín v slovenských obciach – za skoro sedem miliónov eur – vzletne nazvanou „Podpora biodiverzity prvkami zelenej infraštruktúry v obciach Slovenska – Zelené obce Slovenska“ sa ukrývajú kľúčoví hráči dobre rozohranej partie.
Autorom tohto – podľa môjho názoru predraženého a úmyselne centralistického projektu – je vraj zástupca generálneho riaditeľa pre riadenie projektov Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) Michal Klaučo, ktorý v rokoch 2014 až 2016 vykonával pozíciu prorektora pre rozvoj a informatizáciu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, bašte to projektových a personálnych prepojení na štátne ochranárske organizácie a inštitúcie. V rokoch 2013 až 2016 tu vykonával aktívny projektový manažment IT/IKT projektov v rámci OP Výskum a vývoj a OP Vzdelávanie, čiže vie sa dobre orientovať v zložitej spleti eurofondových chodníčkov.
Podľa informácií z vnútorného prostredia SAŽP si Michal Klaučo pre projekt „Zelené obce Slovenska“ údajne vyberal projektových spolupracovníkov sám, a to bez výberového konania.
Súčasťou projektu bolo vypracovanie odbornej metodickej príručky a iných podporných materiálov – vopred „vybratými“ odborníkmi, za ktorú bolo údajne vyplatených cca 100 tisíc eur cez rôzne dohody o vykonaní práce. Mám za to, že iba v prostredí silne motivovanom čerpaním eurofondov sa môže - aj školopovinnou mládežou zvládnuteľne sadenie stromov - zastrešovať účelovo vytváranými a rozsahom nečitateľnými materiálmi.
Nielen na celý centralistický projekt vrátane verejného obstarávania sa už – podľa môjho názoru – mal dávno pozrieť Najvyšší kontrolný úrad SR, Úrad pre verejné obstarávanie i Európska komisia, a neposudzovať iba súlad so zákonom, ale aj to, či sa predmetné výstupy nedali dosiahnuť lacnejšie a s uplatnením zásady – EÚ toľko propagovanej – subsidiarity.
Ďalším projektom, ktorý aktuálne SAŽP implementuje - v celkovej sume cca 24 mil. eur - je vzdelávací projekt „Zlepšovanie informovanosti a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepšovania kvality životného prostredia,“ z ktorého sa k polovici februára 2019 čerpalo cca 540 tisíc eur.
Kým obdobným témam sa v SR venujú desiatky živoriacich mimovládnych organizácií (MVO), ktoré by vedeli priniesť lokálne riešenia a výstupy v danej téme, zo strany SAŽP (a ani Ministerstva životného prostredia SR) nie je žiadny záujem dislokovať európske i domáce finančné zdroje do regiónov, aby sa tak naplnilo to známe myslí globálne, konaj lokálne.
Podpora MŽP SR pre mimovládne organizácie má dlhodobo charakter neúprimných výziev k spolupráci a byrokratického a finančne poddimenzovaného „Zeleného vzdelávacieho fondu.“ MVO, podľa prístupu ministerstva, sa majú podieľať na plnení úloh rezortu – najmä vo vzťahu k lokálnej verejnosti – zadarmo a v sparťanských podmienkach.
E- mail SAŽP z dňa 08.12.2017 doručený OZ TATRY. Ide prvú a poslednú komunikáciu SAŽP vo vzťahu k predloženému projektu mimovládnej organizácie vzťahovanému k národnému projektu.
Okolo projektu za 24 miliónov eur sa údajne motá aj Matej Ovčiarka, ktorý pôsobil ako generálny riaditeľ Eastfield Group v Moskve a je členom predsedníctva firmy. Každý čitateľ nech si odpovie sám na otázku: Aká môže byť motivácia úspešného podnikateľa pre vstup do štátnozamestnaneckej služby?
Matej Ovčiarka v minulosti pôsobil v SAŽP a mediálne obhajoval jej hospodárenie. V súčasnosti na Ministerstve životného prostredia SR zastáva pozíciu generálneho riaditeľa Sekcie environmentálnych programov a projektov. Na tejto pozícii má, okrem iného, aj priamy vplyv na nastavovanie výberových kritérií, výber hodnotiteľov, hodnotenie a výber projektov financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia a naďalej tak môže ovplyvňovať aj činnosť a financovanie SAŽP.
V rámci projektu sa aktuálne realizuje aj verejné obstarávanie na zabezpečenie mediálnej kampane v sume cca 6 miliónov eur. Do prípravy a nastavenia celého procesu verejného obstarávania bola údajne zapojená aj Edita Nochtová, bývalá generálna manažérka a členka strany Most-Híd. Jej syn, Daniel Nochta, vraj pracuje pre SAŽP na dohodu o vykonaní práce za sumu cca 60 EUR za hodinu t. j. za maximálnu možnú sadzbu pri národných projektoch pre externých pracovníkov.
Potenciálne prepojenie ďalších predstaviteľov SAŽP na politické strany, oligarchov a rôznych obchodných partnerov či benefity z projektu ešte preverujem.
Ďalším z projektov, aj keď nie národným, ale dopytovo orientovaným a financovaným z eurofondov, je projekt rekonštrukcie strediska environmentálnej výchovy Dropie za cca 1 mil. eur. Aj keď projekt nie je zatiaľ schválený, boli v rámci SAŽP údajne zrealizované už dve verejné obstarávania. Aktuálne je projekt pozastavený, aktualizuje sa a rozširuje o ďalšie činnosti, s vyšším nárokom na nenávratný finančný príspevok a pravdepodobné odtoky „našim.“
Novinári a aj verejnosť by mali povinne vyhľadať strediská ekologickej výchovy (SEV), ktoré v minulosti – za státisíce eur z domácich a zahraničných finančných zdrojov i veľkohubých vyhlásení - SAŽP budovala: SEV Drieňok Teplý vrch, SEV Regetovka, SEV SAŽP Harmónia Modra, SEV SAŽP Orlík Poprad – Spišská Sobota a SEV Dropie. Strediská environmentálnej výchovy sa nám - potichu a bez výrazného záujmu verejnosti, aj odbornej - transformovali na lyžiarske či rekreačné centrá, na zamknuté brány. Nikto samozrejme nenesie za nič zodpovednosť, nikto nevrátil investované finančné zdroje a projektová udržateľnosť sa zmenila na frazeologický pojem v textovej časti prefinancovaných projektov.
V SR neexistuje žiadna systémová grantová a logistická podpora MVO a oblasti environmentálnej výchovy a vzdelávania, a to ani na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR a ani na Ministerstve životného prostredia SR, preto nečudo, že kým v roku 2004 bol pomer stredísk environmentálnej výchovy Slovenská republika / Česká republika 4 : 11, do roku 2014 sa tento pomer zmenil na 4 : 120.
Toľko nateraz ...
Eurofondy v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia sú preplnenou misou z ktorej privilegované inštitúcie, firmy a osoby hltavo jedia veľkou lyžicou, arogantne, byrokratický a centralizovane. A kým opäť niekto nezomrie, lebo poukázal na realitu, tak ospalá mačka právneho štátu tu bude naďalej pokojne priasť.
DOPLNENÉ DŇA 05.04.2019
E- mail Zastúpeniu EK na Slovensku
O tom, ako sa v mene zrýchlenia čerpania eurofondov produkujú – pod kuratelou štátnej agentúry a politických strán – národné centralistické projekty, ktoré sú možno formálne v súlade so zákonom, ale v nesúlade so zdravým rozumom, a všetkým – vrátane kľúčových environmentálnych mimovládnych organizácií – je to akosi jedno:
https://pado.blog.sme.sk/c/506169/velka-lyzica-sazp.html
https://pado.blog.sme.sk/c/505306/zelena-zlodejina-v-mene-naroda.html
Kým oblasti školstva, zdravotníctva, obrany ... sa intenzívne venujú rôzni politici, pravidelne zvolávajú tlačové konferencie, aby nám oznámili závažné zistenia, kým na obdobné oblasti sú zamerané rôzne thin-thanky i média, tak oblasť ochrany a tvorby životného prostredia je z hľadiska pozornosti akoby od macochy.
V tejto krajine, v ktorej ja sadím veľké stromy na lokálnej úrovni aj v spolupráci so školami a firmami, sa z toho urobí „veda“ a centralizovaný biznis model.
Obdobne namiesto finančnej podpory štátu a EÚ na lokálnu environmentálnu výchovu, vzdelávanie a propagáciu, sa tu bez problémov rozhádže 24 miliónov eur c centralistickom projekte, ktorý nás vracia niekde do roku 1958 – obdobia plánovanej ekonomiky, päťročníc, úspechov pospolitého ľudu a RVHP.
EÚ verbálne podporuje rozvoj regiónov, decentralizáciu, subsidiaritu, ale práve za jej peniaze tu existujú štátne agentúry, ktoré nedokážu nič zmysluplné vyprodukovať, iba prerozdeľovať a akože manažovať cudzie peniaze. Za tieto financie by občianska spoločnosť - od MVO po neformálne občianske iniciatívy – dokázala generovať diverzifikované lokálne výstupy, ktoré by neboli neosobné, bez reálnej verejnej kontroly a reflektovali by lokálne potreby ľudí.
Bežný občan tejto krajiny si nemôže siahnuť ani na eurofondové euro, konzumuje len výsledky veľkých infraštruktúrnych projektov, nemá možnosť čokoľvek ovplyvniť, urobiť vlastnými rukami a umom na miestnej úrovni. Ako neprekonateľná prekážka sa tu úmyselne vytvoril predimenzovaný byrokratický systém riadený elitami, ktorý produkoval implementačne agentúry a špekulantov, ktorých biznisom je príprava projektov a politické lobovanie za ich schválenie. Tieto firmy majú len právnikov a účtovníkov, nič neprodukujú, nič neriskujú, iba ovplyvňujú a za významný badžet následne delegujú. Výsledkom sú verejnosťou registrované problémy na infraštruktúrnych dielach (tunel Višňové a pod.), kde nikto za nič následne nenesie trestno-právnu zodpovednosť.
EÚ nevie zakročiť proti darebackým štátom, mnohé sporné projekty a činnosti v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia bez problémov označí za vnútornú záležitosť štátu podliehajúcu referenčným rámcom a národnej kontrole, ktorá je tu bezzubá, a nakoľko mne osobne nestačí sloboda cestovania a práce, nevolím a nechystám sa voliť vo voľbách do EP.
EÚ je to najlepšie čo sa nám mohlo stať, ale to neznamená, že sa vesmírne nespreneverila svojmu poslaniu.
Odpoveď Ladislava Mika
Vážený pán Pado,
Ďakujem za Váš email a informácie, ktoré obsahuje, vrátane pripojených blogov.
Dotýka sa nepochybne dôležitej problematiky využitia prostriedkov z EU zdrojov v oblasti politiky životného prostredia. V tejto prvej a bezprostrednej reakcii nie je mojim cieľom prísť s nejakou analýzou stavu a vecnými detailmi, ale rád by som zareagoval aspoň rámcovo, pretože to o čom píšete považujem za veľmi dôležité.
Možno trochu v rozpore s tým, čo píšete vo Vašom maili aj v blogoch Vás chcem uistiť, že Európska Komisia pochopiteľne sleduje, ako je na území jednotlivých štátov implementovaná európska legislatíva i ako sa využívajú poskytnuté finančné prostriedky. Mimo iné aj preto, že s efektívnosťou ich využitia súvisí úzko ochota štátov EU poskytovať prostriedky do rozpočtu EU (obzvlášť v prípade tzv. "čistých darcov").
To čo popisujete jednoznačne otvára otázku, či je zvolený postup správny, primeraný, akceptovateľný – a predovšetkým do akej miery je efektívny. Osobne zdieľam názor, že najväčšiu efektivitu (obzvlášť v environmentálnej oblasti) majú drobné projekty na lokálnej úrovni, ktoré obvykle stoja aj na nadšení a vôli miestnych ľudí, ktorým jednoducho na výsledku osobne záleží a sú ochotní pre to obetovať aj vlastný čas a kapacity. Dlhodobo tento koncept naráža predovšetkým na administratívnu kapacitu, a to aj vo vzťahu k pravidlám finančného manažmentu (obdobne ako vecná náplň veľmi sledovaného občanmi resp. spoločnosťou).
Ako EK opakovane uviedla vo svojom Country reporte o Slovensku, efektivita a kvalita štátnej správy je na Slovensku veľký problém, obdobne aj efektívnosť čerpania a vlastne aj schopnosť čerpania Európskych fondov. Z najvyššej úrovne existuje systematický tlak na to, aby sa stav zlepšil. To ale pochopiteľne bezprostredne nerieši jednotlivé kauzy, napríklad také aké popisujete – resp. môže priniesť efekt až s určitým oneskorením. To samozrejme neznamená, že by sa EK s neefektívnym spôsobom zmierila. Aj z vecného hľadiska chcem pripomenúť, že oblasť životného prostredia bola novo významnejšie zahrnutá do SK country reportu (venuje sa problémom v oblasti ochrany ovzdušia, vody, odpadového hospodárstva i ochrany prírody resp. lesov na Slovensku).
V tejto súvislosti je dôležité, že systém implementácie i kontroly čerpania európskych fondov na území členských štátov, a to tak z vecného ako i finančného hľadiska, je postavený na národných kapacitách, ktoré sú pod supervíziou európskych inštitúcií. Inak to ani nie je možné: v stále silnejúcom tlaku na znižovanie počtu zamestnancov európskych inštitúcií nemá európska úroveň ani zďaleka kapacitu na kontrolu jednotlivých projektov na 500 miliónov trhu a vo všetkých oblastiach (poľnohospodárstvo, štrukturálne a kohézne fondy, Horizon 2020 atd.). Jedným z dôvodov je samozrejme aj to, že členské štáty takúto kompetenciu ani na EU úroveň nepreniesli. Funguje to teda tak, že zodpovedajú národné/lokálne orgány, a v prípade že pri ich činnosti dochádza systémovo k porušovaniu európskych predpisov, môže EÚ resp. EK zasiahnuť, spravidla formou infringementu, ktorý rozpor s EU legislatívou na systémovej rovine rieši. Pripomínam, že Komisia tento nástroj naozaj používa, a to aj voči Slovensku, a že v konečnom dôsledku tento postup vedie k náprave – aj keď to procesne môže trvať dlhšiu dobu.
Teraz ale k tomu, čo je predmetom Vašej sťažnosti konkrétne: berieme to ako podnet, ktorým sa v našej komunikácii s rezortom určite budeme zaoberať, s cieľom nájsť efektívnejšiu cestu využitia prostriedkov na daný účel (predpokladám, že nezpochybňujete účel samotný, tj. výsadbu stromov resp. mestskej zelene). Rád Vám navrhnem aj možnosť stretnúť sa a vec podrobnejšie prebrať a vzájomne si priblížiť pohľady na to ako problémy riešiť. Jednou z možností je stretnutie v rámci našej plánovanej predvolebnej roadshow, kedy postupne pred voľbami do EU Parlamentu budeme v 10 okresných mestách po celom Slovensku (napríklad v Martine, či Spišskej Novej Vsi, info bude na našich webových stránkach, prípadne Vám môžeme itinerár a dátumy poslať), na ktorých sa osobne zúčastním a kde bude priestor pres stretávanie a diskusie s občanmi, i na neformálne bilaterálne rozhovory.
Váš záver o tom, že síce je projekt EU dobrý, ale že nevidíte dôvod prečo ísť voliť ma ale veľmi mrzí, a veľmi mu nerozumiem. Práve voľby sú spôsobom, ako môžete systém priamo ovplyvniť, ako vybrať do Parlamentu ľudí, ktorí práve uvedené kontrolné mechanizmy môžu nielen sami kontrolovať, ale prípadne aj vylepšiť či dať im potrebné ďalšie kompetencie. Nevoliť znamená nechať priestor iným, aby si vyberali podľa svojich kritérií. V minulých voľbách si možnosť "nevoliť" vybralo 87% slovenských voličov. Veľmi pravdepodobne je medzi nimi väčšina tých, ktorí sa potom sťažujú, že ich EU dostatočne nereprezentuje a že svoj názor nevedia ne európsku úroveň dostať. Pritom cesta cez zvoleného poslanca je svojim spôsobom najkratšia a – v prípade výberu človeka, ktorý má potrebné schopnosti a kvality – aj najefektívnejšia a môže priniesť reálnu zmenu. V prípade, že pracujete a naďalej budete pracovať na úrovni miestnych občianskych združení a aktívnych ľudí, ktorým záleží na veciach tak ako Vám, je k zlepšeniu toho systému a postupov ktoré kritizujete potrebné - práve naopak – k voľbám prísť a podporiť ľudí, ktorí sú schopní túto potrebu preniesť na európsku úroveň. Tým môžete pomôcť aj všetkým "spojencom" v štruktúre EU, ktorým na veci napr. vhodného a efektívneho čerpania fondov záleží rovnako ako Vám, a ktorým práve spoločenská objednávka a tlak "zdola" umožní riešenia efektívnejšie hľadať. V opačnom prípade ideme cestou "vylievania dieťaťa s vaničkou", tj. rušenia podpory tam kde je objektívne potrebná len preto, lebo sme neboli spoločne schopní zariadiť či ustrážiť, aby nebola zneužívaná. To samozrejme vyžaduje veľa práce a angažovanosti nielen na úrovni EU, ale aj na úrovni národnej – v konečnom dôsledku, ako som už zmienil, dominantnú úlohu tu hrá národná vláda a inštitúcie, a i tie závisia od ochoty ísť (na národnej úrovni) voliť a vybrať ľudí, ktorí dokážu priniesť chýbajúce postupy a riešenia.
Som si istý, že na pozadí Vašich postojov i blogov je hlboká frustrácia z rozporu medzi potrebami, ochotou a iniciatívou ľudí ktorým na veciach záleží a medzi spôsobom, ako sa tak potrebné prostriedky prelievajú spôsobom, ktorý je neefektívny a sleduje často aj paralelné záujmy na ktoré neboli prostriedky určené. Myslím, že riešením je naprieť všetky sily a využiť všetky možnosti, aby sa peniaze dostali tam, kde budú dobre využité a nie opustenie arény a odmietnutie tejto pomoci. Preto na jednej strane ponúkam bližší dialóg a hľadanie ciest k náprave a súčasne vyzývam, aby ste nielen Vy osobne, ale aj ľudia ktorým na veci záleží tak ako Vám, prišli k voľbám a vybrali aj do Európskych štruktúr ľudí, ktorí dokážu tieto riešenia na európskej úrovni presadzovať. Z mojej skúsenosti vyše 13 rokov práce v EÚ viem, že to nie je utópia a že dobre vybratý europoslanec dokáže takéto riešenia naozaj presadiť aj z úrovne jediného hlasu vo veľkom Parlamente.
S pozdravom
Ladislav Miko
Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku
