Okolie skládky odpadov v Zohore pripomína smetisko. Nepomáhajú sťažností ľudí či televízne reportáže. Po pár dňoch zvýšenej aktivity – uprataní okolia – sa situácia znovu a znovu opakuje.
Niekto múdry pred vyše dvadsiatimi rokmi to nedomyslel. V prvoplánovom zadaní vyriešiť v regióne zneškodňovanie odpadov opomenul fyzikálne sily typických záhorackých vetrov. Žiadalo sa pritom ísť viac nadol, než nahor.
Dnes vietor fúka, odpad lieta ... a úrady obviňujú neskrotný živel. To on - napriek platnej legislatíve - duje, prefukáva, fičí ... a roznáša odpad do širokého okolia.
Ďalším vinníkom – podľa beletristického textu SIŽP – sú pôvodcovia. Netriedia ľahký odpad!
A tak budeme čakať. Kým dofičí vietor, ľudia sa roztriedia a firma, ktorej podnikateľským zámerom je generovanie zisku prestane púšťať na skládku vozidla, ktoré nie sú zabezpečené sieťami proti úletu odpadov pri preprave. Čo tam potom, že ja osobne som nevpustenie auta na riadenú skládku ešte nezažil. Motivácia prevádzkovateľa uložiť za úhradu čokoľvek je silnejšia než etika, v tejto krajine dokonca silnejšia než zákony a vyhlášky.
Apropo, mám kamaráta, ktorý v prípade životného prostredia navrhuje uplatňovať princíp nedôvery: „Ak môže v každej pálenici sedieť colník, tak na každú riadenú skládku by mal dozerať prítomný nezávislý kontrolór.“
List SIŽP, IŽP Bratislava z dňa 06.06.2018
