A máme to tu. Voličský efekt bezplatných vlakov, rekreačných poukazov, hrdinského boja s bankami prostredníctvom dodatočného bankového odvodu vyprchal, ľud sa začína orientovať v čase a priestore, niektorí aj v základoch ekonomiky, a tak je potrebné podhodiť národu novú kosť – vo výške 800 mil. eur na strane výdavkov – v podobe zavedenia trinásteho dôchodku, zdvojnásobenia prídavkov na deti či zrušenia diaľničných známok. V rozpore s rokovacím poriadkom NR SR i zvykovým právom, v atmosfére prvoplánového útoku na prezidentku SR Zuzanu Čaputovú.
Minister financií Ladislav Kamenický, ktorého skúšku z makroekonomiky by som si rád pozrel, potom, čo opil rožkom štrajkujúcich autodopravcov, dnes namiesto profesionálneho a nekompromisného pohľadu ekonóma spieva podľa vládnych nôt už ohratú pieseň o hľadaní zdrojov. V štáte, v ktorom nemáme na dokončenie diaľnice na Orave či južného ťahu Bratislava – Košice, na vybudovanie vodovodov v obciach s kolabujúcou dostupnosťou pitnej vody, máme na predvolebné hry zachraňujúce preferencie vládnych strán.
SMER-SD a SNS sa rozhodli reinkarnovať Víťazný február, ku ktorému sa ochotne pridajú diletanti z Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorí svoje manažérske schopnosti a ekonomické vzdelanie hmatateľne preukázali pri dočasnom riadení Banskobystrického samosprávneho kraja.
A čo bude ďalej, ak liek na padajúce preferencie nezaberie? Obnovíme Ľudové milície, v bratislavskej - od života odtrhnutej - bubline vyhlásime stanné právo, pred Slovákmi v zahraničí zavrieme hranice i volebné miestnosti, spoločensky izolujeme lídrov opozičných strán a občianskej spoločnosti, odložíme voľby z dôvodu závažných informácií o ohrození bezpečnosti štátu z prostredia informačnej služby? A kde má vlastne SMER-ácka zodpovedná zmena hranice, ktoré by nikdy neprelomila?
Slovensko zmenu potrebuje. Demokratickú.
Dňa 29. februára 2020 budú vo volebných miestnostiach padať hlavy, buďte pritom a želajte si niečo.
