Problémov zabezpečenia dobrého stavu vôd v zmysle Rámcovej smernice o vode nie je len konanie niektorých občanov (vypúšťanie žúmp, umiestňovanie hnojísk v blízkosti vodného recipientu) a priemyselných firiem, ale kvalitu vôd významným spôsobom ovplyvňuje aj lokálna poľnohospodárska činnosť – od rastlinnej po živočíšnu výrobu.
Každý občan má možnosť takéto konanie zdokumentovať a ohlásiť Slovenskej inšpekcii životného prostredia resp. miestne príslušnému obvodnému úradu – odboru starostlivosti o životné prostredie.
Tento blog je stručným prehľadom správnej poľnohospodárskej praxe a návodom na to, čo je dobré si v poľnohospodársky obhospodarovanej krajine všímať.
Dusičnanová smernica je súborom opatrení smerujúcich k zníženiu možností znečistenia vodných zdrojov (povrchových aj podzemných) dusičnanmi, ktoré môžu pochádzať z minerálnych hnojív, a z hospodárskych hnojív (maštaľný hnoj, hnojovica, močovka) a to vtedy, keď sú aplikované v nadmerných dávkach a v nesprávnom čase, alebo keď sú zle uskladňované.
Dusičnanová smernica vyžaduje tri hlavné povinnosti pri jej zavádzaní do praxe:
- vymedzenie zraniteľných oblastí ohrozenia vodných zdrojov,
- vypracovanie a zverejnenie Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe,
- vypracovanie a zverejnenie podmienok hospodárenia v zraniteľných oblastiach.
Zraniteľné oblasti boli na území SR vyčlenené Nariadením vlády SR č. 617/2004 Z.z., v ostatnej novelizácii č. 174/2017 Z. z. Poľnohospodárske subjekty hospodáriace v zraniteľných oblastiach sú povinné rešpektovať osobitné zásady hospodárenia.
Podmienky hospodárenia v týchto oblastiach upravuje Kódex správnej poľnohospodárskej praxe (2001), zákon o hnojivách a Vyhláška MPRV SR č. 215/2016 z 27. júna 2016, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy v zraniteľných oblastiach. Podmienky hospodárenia na A, B, C produkčných blokoch sú podrobne uvedené v §10b a §10c novely zákona o hnojivách.
Zakázané obdobia pre aplikáciu hnojív
V zraniteľných oblastiach boli na základe súboru pôdnych, hydrologických, geografických a ekologických parametrov určené pre každý poľnohospodársky subjekt tri kategórie obmedzení hospodárenia:
- kategória A - produkčné bloky s najnižším stupňom obmedzenia hospodárenia,
- kategória B - produkčné bloky so stredným stupňom obmedzenia hospodárenia,
- kategória C - produkčné bloky s najvyšším stupňom obmedzenia hospodárenia.
Uvedené tri kategórie produkčných blokov (A, B, C) zohľadňujú vzdialenosť územia od podzemného zdroja vody, stupeň obmedzenia aplikácie hnojív s obsahom dusíka a spôsob hospodárenia na poľnohospodárskej pôde. Znamená to, že poľnohospodárska pôda zaradená v kategórii A je najďalej od zdroja podzemnej vody a preto predstavuje najnižšie riziko jeho znečistenia a naopak, poľnohospodárska pôda zaradená v kategórii C je najbližšie k vodnému zdroju a platia na nej najprísnejšie opatrenia hospodárenia.
Zraniteľné oblasti SR (Zdroj: www.podnemapy.sk)
Kódex správnej poľnohospodárskej praxe – ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov upravuje a zavádza opatrenia pre poľnohospodárske aktivity:
Obdobie aplikácie hnojív
Hnojivá sa nesmú používať na poľnohospodárskej pôde ak:
- osobitný predpis (napr. zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, zákon o vodách) zakazuje alebo obmedzuje použitie hnojív,
- je pôda zamokrená,
- je pôda pokrytá vrstvou snehu nad 5 cm,
- je pôda zamrznutá do hĺbky 8 cm,
- spôsob ich použitia ohrozuje životné prostredie v okolí hnojeného pozemku.
Aplikácia hnojív na svahovitú pôdu
- Aplikáciu hnojív s obsahom dusíka na svahoch poľnohospodárskej pôdy nad 7° treba organizovať tak, aby sa znižovalo riziko povrchového zmyvu (zapravenie do pôdy do 24 hodín, aplikácia na list, podpovrchová aplikácia),
- na svahoch trvalých trávnych porastov so sklonom nad 7° možno za rok aplikovať najviac 80 kg N/ha,
- pozemky so svahovitosťou nad 12° sa nesmú využívať ako orná pôda a nesmú sa hnojiť hnojivami obsahujúcimi dusík,
- na poľnohospodárskych pozemkoch so svahovitosťou nad 7° treba vykonávať protierózne opatrenia,
- výber pozemkov na aplikáciu hnojovice treba určovať s ohľadom na ochranu prírody a najmä ochranu vodných zdrojov,
- na svahoch do sklonu 12° treba povrchovo aplikovanú hnojovicu zaorať,
- pri pestovaní zeleniny a plodín na priamy konzum treba vylúčiť hnojenie hnojovicou na list.
Nasiaknuté, zamrznuté a snehom pokryté pôdy
Zakázaná je aplikácie hnojív s obsahom dusíka na pôdu, ktorá je:
- zamrznutá do hĺbky 8 cm a viac alebo je pokrytá vrstvou snehu 5 cm,
- zamokrená alebo dočasne zamokrená súvislou vrstvou vody,
- každoročne ohrozovaná záplavami.
Kanál vedľa účelovej komunikácie kontaminovaný vytekajúcou močovkou (2018)
Blízkosť vodných tokov
Hnojivá sa nesmú používať:
- v šírke najmenej 10 m od povrchových vodných zdrojov (toky, kanály, nádrže, rybníky, štrkoviská, mokrade a pod),
- vo vzdialenosti najmenej 50 m od podzemných vodných zdrojov (ak príslušný predpis neurčuje inak napr. PHO, CHVO),
- do 12 mesiacov po odvodnení pôdy,
- keď je pôda silno drenážovaná,
- keď pôdne vlastnosti nedovolia absorpciu hnojív (napr. zhutnenie pôdy nad objemovú hmotnosť 1,8 g.cm-3 ).
Uskladnenie tekutých odpadov
- Hnojovicu možno skladovať v podzemných tankoch, žumpách, v nadzemných nádržiach, ale aj v izolovaných priehlbinách v teréne (umelé a prírodné lagúny).
- Skladovacie zariadenia na hnojovicu musia byť vybavené spoľahlivým homogenizačným zariadením (premiešavanie hnojovice). Súčasťou uskladňovacích zariadení je i výdajná plocha na čerpanie hnojovice do transportných a aplikačných mechanizačných prostriedkov, vybavená zariadením na umytie techniky. Odpadová voda sa z výdajnej plochy odvádza do nádrží alebo žúmp.
- Polotekutá hnojovica je zmesou hnoja, močovky a podstielky (12,0 % sušiny). Uskladňuje sa v pozemných nádržiach (lagúnach).
- Pri výstavbe a prevádzkovaní nádrží a zásobníkov hospodárskych hnojív je potrebné postupovať podľa osobitných predpisov. Ich úlohou je zabezpečiť ekologicky bezproblémové skladovanie poľnohospodárskych odpadov bez vedľajších nežiaducich účinkov na pôdu, vodné zdroje a poľnohospodársku produkciu.
- Ak sa skládka hnojív buduje na svahu, platia nasledovné šírky ochranných pásiem od povrchových vôd: svah so sklonom do 4° 150 m od povrchového vodného zdroja, svah so sklonom 4 - 6° 300 m od povrchového vodného zdroja, svah so skonom 6 - 12° 450 m od povrchového vodného zdroja.
Aj takto môže vyzerať skladovanie maštaľného hnoja
Obmedzenie a rozdelenie vstupov dusíka
- Poľnohospodárska pôda v zraniteľných oblastiach je zaradená v registri produkčných blokov Identifikačného systému poľnohospodárskych parciel do troch skupín s rôznym stupňom obmedzenia aplikácie hnojív s obsahom dusíka a spôsobom hospodárenia.
- Nízky stupeň, stredný stupeň alebo vysoký stupeň obmedzenia aplikácie hnojív s obsahom dusíka a spôsobu hospodárenia je určený podľa stavu ohrozenia kvality podzemných vôd dusičnanmi v závislosti od vlastností poľnohospodárskej pôdy, horninového prostredia, hladinového režimu podzemných vôd a ich vodohospodárskeho významu.
Spôsob aplikácie (a rovnomernosti) priemyselných hnojív a hospodárskych hnojív
- Hospodárske hnojivá treba zapraviť do pôdy najneskôr do 24 hodín po ich aplikácii.
- Dusík v priemyselných hnojivách sa aplikuje v delených dávkach, maximálna jednorazová dávka nesmie prekročiť 60 kg N/ha.
- Dávkovanie dusíkatých hnojív možno vykonať dvomi hlavnými prístupmi: podľa obsahu minerálneho dusíka v pôde (metóda Nmin), podľa potenciálu pôdy zabezpečovať minerálnu výživu dusíkom z vlastných zdrojov.
- Pri hnojení dusíkom nehnojíme pôdu ale rastlinu. Preto je možné aplikovať dusíkaté hnojivá len k pestovaným rastlinám a v takých dávkach, ktoré zodpovedajú potenciálu rastlín využiť ho na tvorbu úrody. Hnojenie dusíkom do zásoby sa zakazuje.
- Doplnkovú dávku dusíka v priemyselných hnojivách treba aplikovať v priebehu vegetačného obdobia pestovaných plodín.
Striedanie plodín, trvalé udržiavanie plodín
- Je potrebné dodržiavať osevný postup, ktorý je uvedený v textovej časti plánu hnojenia.
- V prípadoch zásadných zmien osevného postupu, počtov zvierat, zmeny výmery pozemkov, zmeny hygienických hraníc a ochranných pásiem je potrebné vypracovať nový plán hnojenia. Za zásadnú zmenu sa pokladá: zmena plodinovej štruktúry osevného postupu, na ktorú bol pôvodný plán hnojenia vypracovaný, zmena počtu zvierat smerom nahor, pri ktorej sa prekračuje požadovaná skladovacia kapacita alebo prípustné množstvo aplikovaného dusíka, zníženie výmery pozemkov pre aplikáciu dusíka (napr. prevod pôd na iný subjekt, záber poľnohospodárskej pôdy atď.), zmena hygienických hraníc a ochranných pásiem (ich rozšírením, vyhlásením a pod.).
- Aplikáciou organických hnojív, zeleným hnojením, správnym striedaním plodín a všetkými dostupnými metódami je potrebné sa starať o primerane potrebné obsahy a kvalitu pôdnej organickej hmoty, ktorá môže zvýšiť hospodárnosť pôdy s dusíkom a zabrániť jeho vyplaveniu do vodných zdrojov.
Plány hnojenia a záznamy o aplikácii
- Vyžaduje sa mať vypracovaný konkrétny plán, kedy, kde a ako hnojivá a iné organické odpady použiť, aby sa znížilo na minimum riziko znečistenia vodných zdrojov a aby sa dôsledne využil živinový potenciál aplikovaných hnojív v pestovateľskom systéme na pôde.
- Vyžaduje sa, aby plán hnojenia zohľadňoval agrochemické skúšanie pôd, aby obsahoval reálny program efektívneho využitia hnojív a iných organických odpadov so zreteľom na stanovený osevný postup, pri rešpektovaní ochrany povrchových a podzemných vôd, ako aj ostatných zložiek životného prostredia, a aby obsahoval grafickú časť (mapa v mierke min. 1 : 25 000) a textovú časť.
Povrchový zmyv a vyplavovanie v dôsledku zavlažovania
- Zavlažovať sa musí úsporne, aby pôda nebola poškodzovaná zamokrením, zasolením alebo iným spôsobom, čo by mohlo spôsobiť následne znečistenie vôd.
- Závlahová dávka nesmie prekročiť retenčnú kapacitu pôdy, nesmie byť prirodzene a ani drenážou infiltrovaná do podzemných a povrchových vôd a nesmie byť aplikovaná na pôdy so sklonom k povrchovým vodným zdrojom.
- Pre závlahové využitie tekutých hospodárskych hnojív a odpadových vôd platí požiadavka na dodržanie takých dávok, ktoré sú úmerné živinovým a vlahovým potrebám pestovaných plodín. Súčasne dávky nesmú ohrozovať vlastnosti pôdy a kvalitu podzemných a povrchových vôd. Navrhovanie a prevádzkovanie týchto závlah sa riadi ON 73 6962 „Závlahy odpadovými vodami a hnojovicou“.
- Technologicko-prevádzkové riešenie závlahového využitia tekutých hospodárskych hnojív a odpadových vôd musí vyplývať z druhu použitého hnojiva, zo spôsobu a intenzity využiteľnosti obsahu živín, z dávky hnojiva a jeho úpravy, z miestnych prírodných, vodohospodárskych, hygienických a agronomických podmienok. Pri forme závlah je vysoký nárok na plošnú rovnomernosť hnojivého účinku závlahy. Musí byť súlad medzi intenzitou postreku a vsakovacou schopnosťou pôdy.
Močovka z tzv. pevného hnojiská tečúca poľnou cestou
Ďalšie preventívne opatrenia
- V prípade záplavy pozemkov je nevyhnutné ihneď po kalamite vykonať prieskum pôdy na obsah znečistenia vrátane dusíkatých látok. V prípade znečistenia alebo prekročenia obsahu minerálneho dusíka 90 kg Nan.ha-1 (0,3 m hĺbka), treba neodkladne vykonať nápravné opatrenia (napr. zaorávkou slamy na imobilizáciu prebytočného dusíka v pôde a podobne).
- V prípadoch iných typov znečistenia pôdy realizovať opatrenia podľa usmernení príslušných výskumných a odborných organizácií (napr. biodegradáciu ropných látok v pôde, petrifikáciu ťažkých kovov napríklad vápnením a podobne).
- Do technológie obrábania pôdy širšie zaviesť systém ochranného obhospodarovania pôdy (minimalizácia obrábania, bezorebná sejba).
- Minimalizácia, najlepšie však absencia hnojenia dusíkom v jeseni. Zaorávka pozberových zvyškov, najmä tých so širokým pomerom C : N.
- Najmä na svahoch uprednostňovať technológie minimalizujúce obrábanie pôdy. Svahy so sklonom nad 12° nevyužívať ako orné pôdy.
- Zvyšovať podiel trávnych porastov podľa stupňa ohrozenia vodných zdrojov.
- Pri úhorovaní pôdy (set aside) je nevyhnutné zistiť aktuálny obsah minerálneho dusíka v pôde v jarnom období. V prípade, že prekračuje 90 kg Nan.ha-1 (do hĺbky 0,3 m) odporúča sa na každých 10 kg Nan prevyšujúcich tento limit zaorať aspoň 100 kg slamy a až následne zasiať úhorovaciu plodinu (nie však ďatelinovinu). Úhorované plochy sa neodporúča hnojiť dusíkom a ani tekutými exkrementami hospodárskych zvierat, vrátane aplikácie kalov.
