Voda pri Šamoríne ustupuje bezohľadnému biznisu

Písmo: A- | A+

Nakúp ornej pôdy nad bazénom podzemných vôd a jej premena na stavebné pozemky sa stal na juhu Slovenska biznisom storočia.

Vodu z podunajských zdrojov môžeme označiť ako vápenato - hydrogenuhličitanového typu s veľmi harmonickým zložením obsiahnutých látok, príjemnej neutrálnej chuti. Má výhodné chemické zloženie z hľadiska obsahu jednotlivých minerálnych látok, ako aj z pohľadu ich vzájomného pomeru. Veľkokapacitný vodárenský zdroj Šamorín sa nachádza na ľavej strane Dunaja v priestore 2,5 km západne od mesta Šamorín a približne 750 m od hrádze zdrže Hrušov VD Gabčíkovo. Voda akumulovaná vo vrstvách štrkopieskov je zachytená širokopriemerovými vŕtanými studňami s hlbokou od 36 do 94 m.

Obrázok blogu

Zdroj: Facebook Slovenský ochranársky snem 

V roku 2020 Denník N publikoval rozhovor s Alenou Trančíkovou zo sekcie kvality, ochrany vôd a životného prostredia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) na tému vodárenského zdroja Šamorín a všeobecnej ochrany vôd, z ktorého vyberám: „Jeho celková kapacita je asi 3 400 litrov za sekundu. Dokázal by zásobovať pitnou vodou odhadom 3 milióny ľudí. Dnes máme dovolené využívať iba 600 litrov za sekundu, a ak sú práve aj ostatné zdroje v dobrom stave, BVS zo Šamorína v priemerne využíva asi 200 až 300 litrov. Za normálnych okolností ideme tak na tridsať až päťdesiat percent povolenej kapacity ... Momentálne je tam osem studní, ktoré stačia na 600 litrov za sekundu. Aby sme zvládli čerpať 3 400 litrov sekundových, bude potrebné vyvŕtať ďalšie studne a pripojiť k nim vodárenskú infraštruktúru, na čo je potrebný aj ďalší priestor. Rozšírenie ochranného pásma plní dve funkcie: zabraňuje, aby podzemnú vodu prúdiacu do zdroja niekto neznečistil, a zabezpečuje, aby tam bolo dosť miesta rozšíriť ho podľa potreby ... V Hamuliakove, ktoré by sa rozšírením ochranného pásma zrazu ocitlo na území, kde je nakladanie s majetkom obmedzené, majú pocit, že ide o zásah do ich ústavného práva na súkromné vlastníctvo a jeho užívanie. Ľudia, ktorí budú v Hamuliakove zasiahnutí touto zmenou, sa delia na dve skupiny. Starousadlíci majú hlbší vzťah k miestu, kde odjakživa žijú. Mnohým sa nepáči nekontrolovaný rozvoj obce. Hamuliakovo má vyše 1 800 obyvateľov. Developerskou výstavbou v ochrannom pásme by zrazu pribudlo viac ako osemtisíc ľudí. Developeri to majú rozpracované v rôznych štádiách stavebného konania. Boja sa, že rozšírenie ochranného pásma ohrozí ich podnikateľské záujmy ...“

Obrázok blogu

Reportéri – voda v ohrození (marec 2019)

Počas marca 2019 sa Katarína Začková z Reportérov pozrela na to, ako rôzni investori, ale aj pochybné firmy s napojením na Cyprus plánujú v blízkosti vodárenského zdroja Šamorín masívnu výstavbu, za vajatania vtedajšieho vedenia Ministerstva životného prostredia SR. Z obsahu:

V roku 2009 Slovensko prijalo nový vodný zákon– kvôli európskym smerniciam i klimatickým zmenám. Podľa neho sa mali zmapovať zdroje pitnej vody a na základe toho určiť ochranné pásma. Skupina odborníkov v roku 2013 ukončila štúdiu „Výpočet množstiev podzemnej vody a revízia ochranných pásiem vodárenského zdroja Šamorín“, v ktorej potvrdila, že šamorínsky zdroj má na Slovensku najkvalitnejšie a najbohatšie náleziská, čo si vyžaduje rozšírenie ochranného pásma.

Vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga v roku 2013 správu hydrogeológov podpísal a poveril okresný úrad, aby vyhlásil väčšie ochranné pásmo. Úrad tak urobil, ale práve v tomto bode začínajú problémy. Lokalita bola rozdelená na územie, kde malo byť ochranné pásmo prvého stupňa (studne) a ochranné pásmo druhého stupňa (obmedzené podmienky pre majiteľov). To znamená, že takíto majitelia by nemohli mať bazény, trávniky vyžadujúce hnojenie, nesmeli by umývať autá či chovať domáce zvieratá.

Firma X-BIONIC Maria Hoffmanna si dala vypracovať vlastnú štúdiu, podľa odborníkov však značne pofidérnu. Aj ďalší developeri argumentovali, že požiadavky ochranného pásma prišli oneskorene. 

Okresný úrad na žiadosť Bratislavskej vodárenskej spoločnosti vyhlásil ochranné pásmo pre vodárenský zdroj Šamorín, ale v odvolacom konaní bolo toto rozhodnutie zrušené MŽP SR. Vtedajším šéfom envirorezortu bol Peter Žiga.

Minister životného prostredia László Sólymos vtedy uviedol, že vyhlásenie ochranného pásma nie je v kompetencii envirorezortu, ale okresného úradu: „My na ministerstve len kontrolujeme postup okresného úradu.“ Okresný úrad - mimo rámec zákona i elementárnej logiky - žiadal, aby hydrogeológovia zosúladili ochranné pásma s územnými plánmi obcí, čo bolo podľa hydrogeológa Jána Dzúrika absolútne iracionálne. Uviedol: „Toto je požiadavka okresného úradu. Veď to má byť naopak – voda je tu pre všetkých a obce majú zosúladiť svoje územné plány s ich ochranou.“ Pritom práve vtedajší envirorezort tlačil na okresný úrad, aby zohľadnil požiadavky investorov. 

Územný plán Hamuliakova z roku 1996 už vtedy nezohľadňoval všetky existujúce ochranné pásma vodného zdroja, napriek tomu architektka Sopirová zakreslila do územného plánu rozvojové aktivity. Ten bol nakoniec schválený v roku 2006. 

Najväčším majiteľom pozemkov v území je Roman Kvasnička a jeho firma Profinex z Banskej Bystrice. Firma tu vlastnila 53 hektárov a chcela stavať na stovkách pozemkov. Kvasnička je známy realitný sprostredkovateľ, pričom do povedomia občanov v Banskej Bystrici sa dostal v súvislosti s pozemkami pod priemyselným parkom v Šalkovej. 

Do celej udalosti bol údajne zapojený aj Slovenský pozemkový fond, od ktorého odkúpila pozemky stará mama tohto banskobystrického podnikateľa. Ten sa cez ňu dostal k pozemkom a neskôr ich zhodnotil. Je teda otázne, či bývalý generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu František Hideghéty podobným spôsobom vymieňal Kvasničkovi pozemky aj v Hamuliakove. Hideghéty je často nazývaný aj ako Bugárov Boháč s vkladom cez 3 mil. eur vo firme OTL. 

Alena Trančíková zo sekcie kvality, ochrany vôd a životného prostredia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) v danom čase konštatovala: „Existuje list, ktorý písal pán starosta Schnobl developerom, kde ich vyslovene ubezpečuje, že v danom území neexistujú žiadne obmedzujúce záujmy, a to dokonca hovorí o území, v ktorom už v tom čase boli vyhlásené platné ochranné pásma.“ 

Obrázok blogu

Profinex ... (Zdroj: Reportéri)

Počas decembra 2020 sa Slovenský ochranársky snem obrátil na kompetentné orgány s výzvou na podporu účinnej ochrany vodárenského zdroja Šamorín, citujem:

„ ...Terajšia vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení označila vodu za strategickú surovinu štátu. V týchto dňoch opäť prebieha na Okresnom úrade v Bratislave konanie o návrhu na určenie ochranných pásiem a povolenia na osobitné užívanie vôd vodárenského zdroja Šamorín.

Sme presvedčení a presvedčené, že tento najvýdatnejší zdroj kvalitnej pitnej vody je pre Slovensko strategickou komoditou, ktorú je spoločnosť povinná chrániť pre budúce generácie. V čase klimatických zmien bude dostatok pitnej vody devízou, ktorá ďaleko presiahne hodnotu súčasných ziskov developerov z predaja stavebných pozemkov. Kategoricky preto žiadame uprednostniť celospoločenský záujem pred individuálnym.

Vyzývame Okresný úrad v Bratislave a Ministerstvo životného prostredia SR, aby v konaní o vyhlásení ochranných pásiem vodárenského zdroja Šamorín rešpektovali Ústavu Slovenskej republiky a v zmysle čl. 4 ods. 1: „Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií.“ aby stáli na strane ochrany verejného záujmu.

Túto výzvu zasielame v prvom rade Okresnému úradu v Bratislave ako podporu návrhu na určenie ochranných pásiem a povolenia na osobitné užívanie vôd vodárenského zdroja Šamorín žiadateľa - Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s.“

Obrázok blogu

Zdroj: Facebook Slovenský ochranársky snem 

Poznámka: 1 m /deň, nie za sekundu 

A výsledok?

Napriek tomu, že ochrana podzemnej vody nemá žiadnu politickú príslušnosť a ani vieru, rezort životného prostredia by ma hájiť záujmy občanov SR, nie developerov, z prostredia južného Slovenska presakujú informácie, že karavána developerov ide ďalej. 

Doplnené dňa 04.05.2021

Vodný zdroj v Šamoríne v okrese Dunajská Streda bude ochránený pred developerskou výstavbou. Na piatkovej (30.04.2021) tlačovej konferencii to uviedol minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). 

Vyhlášku zverejnil Okresný úrad Bratislava na úradnej tabuli. Envirorezort mu pritom poskytoval konzultácie a usmernenia. Ochrana vodného zdroja Šamorín bola rozdelená do troch pásiem. V 1. stupni je zakázaná prakticky akákoľvek činnosť, ktorá nesúvisí s prevádzkou vodného zdroja. Územie je oplotené a zabezpečené.

Ochranné pásmo 2. stupňa s rozlohou 7,9 štvorcových kilometrov zasahuje podstatnou časťou do katastrálneho územia obce Hamuliakovo. Zakázané je tu vykonávať činnosti, ktoré by mohli znečistiť vodárenský zdroj. V ochrannom pásme 3. stupňa s rozlohou 15,3 kilometrov štvorcových sú všeobecné obmedzenia, ktoré vyplývajú z platnej legislatívy.

Skryť Zatvoriť reklamu