Blogy boli občianske – poukazovali na rôzne miestne problémy z mnohých oblastí spoločenského života, (ne)konanie úradov, správanie sa firiem ..., cestopisné (kde by sme mali pozrieť), beletristické (vypointované malebné literárne útvary) ...
Nekalkulovalo sa s karmou a čítanosťou.
Ľudia písali, lebo ich to bavilo. Po prvýkrát sa mediálny priestor otvoril amatérom.
Kybernetický priestor bol priestorom slobody.
Prešiel čas ...
Písať blogy sa stalo módou. Byť na Facebooku a zdieľať, twittovať ..., oznamovať celému svetu čo práve robím a ako pri tom vyzerám, bolo in, ale už nestačilo.
Pribudlo autorov, blogov, ale aj povrchnosti a balastu.
Vznikali nové blogerské portály.
Začala vojna o karmu a čítanosť. Kvalita a pravda prestali byť podstatnými.
Ľudia písali, lebo písal kamarát, spolužiak, sused ... Mediálny priestor začal strácať autenticitu a začal kalkulovať.
Prešiel čas ...
Lavína autorov a blogov sa valí internetom.
Média bojujú o prežitie. Akvizície zužujú priestor slobody.
Vznikajú tabuizované témy. Manipuluje sa s článkami a autormi.
Časť kvalitných blogérov rezignuje alebo uteká pred cenzúrou naprieč internetom.
Blogovať začínajú politici, kandidáti v komunálnych a parlamentných voľbách ...
Vyhlásenia, sľuby, proklamácie ... sa preniesli z letákov, bilboardov, mítingov ... do občianskeho priestoru.
Karma a čítanosť sa stávajú cieľom.
Stranícke centrály zdieľajú články na sociálnych sieťach, armáda sympatizantov a členov strán kliká na karmy.
Výsledok? Prečítané 6 785-krát, karma 16,11 ... obsahová hodnota žiadna.
Predtým slobodný občiansky priestor sa topí v záplave politického marketingu. Nie je kde utiecť.
Trollovia spamujú diskusie. Začala vojna blogov.
Prešiel čas ...
???
