Vojna slov v Demänovskej doline

V doline sa minimálne pätnásť rokov - a aj v tejto chvíli - vedie špinavá hra do ktorej zákulisia - režisér, scenárista, postavy a ich motívy konania - nikto nevidí.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Iniciatíva pod vedením z neznámych politických a podnikateľských hlbín vynoreného Pre dolinu, ktorej výdatne mediálne živená petícia za stavebnú uzáveru a reguláciu dopravy v Demänovskej doline preťala hranicu 100 tisíc podpisov a ktorej niekto otvoril dvere až k prezidentke Zuzane Čaputovej, tak trochu progresívne, údajne vedie dialóg – a internetové správičky samosprávy to naznačujú – s obcou Demänovská Dolina.

O to prekvapivejším sa stáva status obce z dňa 11. marca ozvláštnený aj ukážkou stanoviska Okresného úradu Liptovský Mikuláš, ktorý je – podľa môjho osobného názoru – odpálením loptičky na stranu Pre dolinu: „Nedá sa nereagovať na rozhodnutie, ktoré sme dnes obdržali. Prebieha petícia, zozbierali ste viac ako 100 000 podpisov. Obviňovanie a neustále atakovanie nás ako vedenia obce a stavebného úradu z nečinnosti? Tu je čierne na bielom ako to funguje. Aktivisti kde ste? Toto Vám tiež uniklo? Nemôžete sa vyhovárať ako v predchádzajúcich rozhodnutiach, že ste ešte neboli, a Vaše občianske združenie „ Pre dolinu“ ešte nefungovalo. Toto je jasný príklad, ako ste zaviedli občanov tohto štátu pod taktovkou urbárskych spoločenstiev. Toto je Vaše zlyhanie a zlyhanie rezortu Ministerstva životného prostredia, ktorý ste pozvali na spoločné stretnutie na konci minulého roka na poukázanie zastavanosti - eldoráda v Demänovskej Doline. Vážení uvedomte si, že prví ktorí sú v procese možnosti povolenia výstavby v Demänovskej Doline sú urbáre ako majitelia pozemkov. Prvotný doklad v procese stavebného inžinieringu - povoľovania je nájomná zmluva s majiteľom pozemku a to je urbárske spoločenstvo! Keby urbárske spoločenstvá nechceli výstavbu tak by investori nestavali.“

Status obce Demänovská Dolina z dňa 11.03.2021 s prílohou (Zdroj: https://www.demanovskadolina.info/ )

Farizejská obec, ktorá sa aktuálne ocitla pod nechcenou mediálnou a spoločenskou pozornosťou, prirodzene kope nožičkami a rozhadzuje ručičkami, s viditeľnou snahou vyviniť samu seba zo zodpovednosti za stav tejto nízkotatranskej doliny. Ľudia totiž strácajú pamäť a mnohí ani netušia, že práve zmena územného plánu realizovaná na pôde samosprávy otvorila Pandorinu skrinku preplnenú developerskými zámermi vrátane naštartovania státisícového biznisu urbárov s prenájmami pozemkov pod stavby.

Podľa medializovaných informácií sa v roku 2006 do Demänovskej Doliny prihlásilo na pobyt - dva mesiace pred voľbami do samosprávy - 177 ľudí. Z nich hlasovalo takmer 170, čo bolo viac ako polovica zúčastnených voličov. Časť z nich mala trvalý pobyt v obci len šesť dní vrátane volieb. Niektorí svedkovia vtedy potvrdili, že sa prihlásili na trvalý pobyt iba pre voľné lístky na lyžiarske vleky, ktoré mali získať za účasť vo voľbách. Voľby starostu vyhral neznámy dôchodca Ivan Šimko, ktorý má v obci chatu a predtým býval vo Vysokej pri Morave. Obec mala päť poslancov, z nich traja starostu podporovali.

Ústavný súd konštatoval, že v Demänovskej Doline bola hrubo porušená zásada slobodných volieb. Potvrdil, že hromadné prihlasovanie voličov na trvalý pobyt krátko pred voľbami a poskytovanie protihodnoty za hlasovanie vo voľbách, je protiústavné. „Volebné právo najmenej v desiatich prípadoch nebolo slobodné, pretože sa na voľbách zúčastnili iba pre prísľub finančných výhod,“ konštatuje senát v náleze.

Vo chvíli, keď dal starosta Demänovskej Doliny Ivan Šimko hlasovať o schválení nového územného plánu, mali už advokáti nespokojných Demänovčanov nález Ústavného súdu o neplatnosti volieb starostu a poslancov v rukách. Starosta Šimko (Smer - SD) napriek tomu, že už viac ako dva týždne poznal rozhodnutie súdu, zvolal mimoriadne zastupiteľstvo, na ktorom dal schváliť nový územný plán obce. Tvrdil vtedy, že to bolo v súlade so zákonom, pretože nález Ústavného súdu ešte nedostal, a tak je stále ešte starostom. Nález Ústavného súdu totiž nadobúda právoplatnosť až po doručení všetkým stranám sporu.

Práve územný plán označili poslanci obecného zastupiteľstva Vlastislav Čabo a Jakub Vojtek za dôvod, prečo sa mal stať starostom Šimko. Boli vtedy presvedčení, že výsledok volieb bol v záujme finančných skupín. Čabo, protikandidát Šimka, v tom čase uviedol: „Potrebovali mať voľnú ruku na investície v lukratívnej oblasti Chopok – Jasná. Obecný úrad bol poslednou protiváhou k nekontrolovanému investičnému boomu. Potrebovali tam mať svojho človeka, aby im územný plán schválil. Odteraz vedenie obce bude môcť už len podpisovať stavebné povolenia.“ Jeho kolega Vojtek pre média uviedol: „Misia je splnená. Finančná skupina J&T má kryté všetky plánované investície v Demänovskej Doline“

Ako veľmi ide samospráve Demänovskej doliny o životné prostredie dokumentuje aj jej vyhlásenie pre verejnosť namierené - po rokoch ničnerobenia v prospech prírody - proti projektu Občianskeho združenia TATRY (OZ TATRY) a OZ LIPA – Liptovskí aktivisti „Zelená Demänovská dolina,“ skrývajúc sa za vlastný projekt „Les pre ďalšie generácie“ (2020-2022) z ktorého – 1,5 roka pred ďalšími komunálnymi voľbami – nikto nevidel ani riadok a objekt odmietla, v rámci žiadosti o informácie, OZ TATRY menovaný zámer odhaliť.

Oznam obce Demänovská Dolina (Zdroj: https://www.demanovskadolina.info/)

Do špinavého a pred očami verejnosti dobre ukrytého mariášu svojim podielom viny vstúpila aj Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) – Správa NAPANTu a akademická obec z univerzít bez ktorých podielu – v podobe „odborných“ stanovísk k jednotlivým zámerom predkladaným v rámci zisťovacieho konania či následného posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) by sa významná časť investícii v doline nikdy nerealizovala. Stará múdrosť hovorí: „Za peniaze aj v Prahe dom“ a vlastníctvo titulov na treťotriednych slovenských univerzitách nezaručilo konanie „vedcov“ v prospech nadčasového spoločenského záujmu.

Pre mňa prekvapivým je aj fakt, že komunikačná stratégia smerom k verejnosti promujúca petíciu prezentovaná jej lídrom Pavlom Harichom je zacielená na obavy o vodu a jaskynný systém, pričom som počas ubiehajúcich rokov nezaznamenal významnejší odpor a verejne prezentovaný názor či účasť v EIA zo strany Správy slovenských jaskýň roky vedenej odvekým funkcionárom Jánom Zuskinom.

Nedá sa taktiež prehliadnuť a pripomenúť, že v Liptovskom Mikuláši sídli aj ďalšia významná inštitúcia – Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva – s odborným potenciálom, ktorej hlas sme taktiež nepočuli.

Za ostatných 15 rokov zvádzali v Demänovskej doline asymetrickú vojnu s vopred prehratými bitkami: Lesoochranárske zoskupenie VLK, Občianske združenie TATRY, kontroverzné Združenie domových samospráv a v ostatom čase aj OZ LIPA – Liptovskí aktivisti.Ani jedno z nich - z mne neznámych dôvodov - nie je v prípade petície za stavebnú uzáveru reguláciu dopravy v Demänovskej doline medzi organizáciami spoluvyhlásujúci a podporujúcimi petíciu (My sme les, Hikemates, Asociácia prírodného turizmu, Greenpeace, OZ Za našu vodu), pričom za OZ TATRY môžem uviesť, že naše zaradenie medzi tieto organizácie bolo iniciatívou Pre dolinu zamietnuté. Zdá sa preto, že prekvapenia a tajomstvá, ktoré napokon vždy odhalí čas, sa neskrývajú len v rozsiahlom jaskynnom systéme doliny.