V predvečer dnešného Svetového dňa životného prostredia (5. jún), ktorým si svetová verejnosť pripomína začiatok historicky prvej konferencie Organizácie spojených národov (OSN) o životnom prostredí (Štokholm, 5.-16. jún 1972) v duchu hesla „Je len jedna Zem”, počas ktorej delegáti zo 112 štátov prerokovali prvú súhrnnú správu o stave životného prostredia a deklarovali právo človeka na priaznivé životné prostredie, tlačové agentúry atakovala informácia o tom, že slovenský rezort životného prostredia dnešným dňom spúšťa skúšobnú prevádzku telefónnej linky pre ohlasovanie – aj anonymné – environmentálnej kriminality.
V čase písania tohto príspevku bolo nielenže avizované telefónne číslo zatiaľ neznáme, ale historická skúsenosť – s obdobným sľubom toho istého rezortu – sa volá TrashOut.
V roku 2012, za masívnej mediálnej kampane, ohlásilo vtedajšie vedenie ministerstva životného prostredia aplikáciu pre ohlasovanie nelegálnych skládok odpadov do života a zároveň dodalo, že každým oznamom sa budú zaoberať príslušné inštitúcie štátu. Ďalšie roky ukázali opak. Mnohé z nich buď o TrashOut vôbec nevedeli alebo nevideli dôvod na to, aby sa zaoberali niečím, na čom záleží občanom Slovenska. Výsledkom je databáza občianskej naivity obsahujúca 7 773 dôkazov o stave krajiny, s 19%-ným záujmom samospráv a štátnych inštitúcii. Za osem rokov nedokázal žiadny minister vnútra a životného prostredia zaviesť v rezortoch štábnu kultúru t. j. princíp služby občanom a verejnému záujmu.
Desiatky občanov po celom Slovensku, ktorých žoviálne označujú média a úrady aktivistami, na úkor vlastného voľného času a finančných zdrojov, roky rokúce, bojujú nielen s environmentálnou mafiou v habitoch ctihodných podnikateľov a spoločensky zodpovedných firiem nazdobených mediálnymi vyhláseniami, ale aj so samotnou podstatou štátu. Morálna korupcia samospráv a daňovými poplatníkmi platených inštitúcií štátu, bagatelizovanie lokálnych environmentálnych problémov a ostrakizácia ich oznamovateľov, sú každodennou skúsenosťou osamelých bojovníkov uprostred mlčiacej masy.
Veľké médiami pertraktované kauzy – odpadom kontaminovaný násyp D4/R7, jedy v areály Istrochemu – prekrývajú stovky individuálnych zápasov občanov uplatňujúcich individuálne právo na priaznivé životné prostredie. Asymetrické vojny bez právnej, finančnej, mediálnej i morálnej podpory.
Volajte, vyzýva minister Budaj, a to je čas hodenej rukavice. Vylejte si srdce, rozprávajte zažité príbehy, pomenujte (ne)činnosť samosprávy, miestneho úradníka, sudcu či prokurátora, lebo je možné, že linka pod náporom nespravodlivosti kľakne a rozplynie sa do spomienky typu TrashOut.
Žijeme dobu hyen, čas bez viny a trestu, lebo mlčíme okovami strachu a ľahostajnosti. Historici túto dobu raz zhodnotia a pomenujú.
Vedec a ochranár Mikuláš Huba to už urobil: „Ak by sme posudzovali náš štát podľa toho, ako vyzerá naša príroda a krajina vrátane niektorých národných parkov, museli by sme povedať, že štát našu prírodu nemá rád - s výnimkou prírodných zdrojov, ktoré sa dajú výhodne speňažiť v prospech jednotlivcov a rôznych záujmových skupín.“
Volajte, vyzýva minister Budaj.
Zelená linka:
02 / 595 61 234
