... vplyvov na životné prostredie.
Za zámerom so siahodlhým názvom – „Sanácia environmentálnej záťaže - výstavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy – Bratislava – Vrakuňa – skládka CHZJD“ sa neskrýva len deväťdesiatpäť strán podkladov rozhodnutia a päťdesiat strán samotného rozhodnutia, štyridsaťpäť účastníkov konania a dotknutých strán, ale predovšetkým množstvo otáznikov a neznámych.
Zámer rieši cca 4,65 ha plochu environmentálnej záťaže – skládky CHJZD vo Vrakuni, čiastočne aj s mrakom šíriaceho sa znečistenia, ktorá obsahuje 965 chemických organických látok z ktorých podľa US EPA príp. IARC sa za karcinogénne pokladajú: benzén, etylbenzén, 1,4.dichlórbenzén, tetrachlóretén, trichlóretén, hexachlóretén, alfa-HCH, beta-HCH, gama-HCH, atrazín, propazín, arzén a PCB, metódou enkapsulácie (zapuzdrenia) s dočistením podzemnej vody v jej okolí na úroveň cieľových hodnôt sanácie, a to bez variantného riešenia. Argumentačnou barličkou MŽP SR je aj fakt, že sanáciu územia ako druh činnosti Zoznam navrhnutých činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie, nepozná.
Predkladateľ zámeru argumentuje – pomerne logický – že odvezenie tohto materiálu na iné miesto by predstavovalo 2 x 100 000 jázd nákladných áut s nosnosťou 20 t a preto iný variant nie je možný. V desiatkach strán textu sa však stráca to podstatné: predkladané riešenie má životnosť (garantovanú?) na cca sto rokov t. j. problém odsúvame budúcim generáciám. Nejde preto o odstránenie environmentálnej záťaže, ako sa to komunikuje občanom SR, ale o uzatvorenie odpadov in situ.
Samotná enkapsulácia, ktorá má stáť cca 30 mil. eur a zaplatíme ju my, nie nástupnická firma CHZJD (ISTROCHEM ukotvený v portfóliu Andreja Babiša), spočíva vo vybudovaní podzemnej tesniacej steny o dĺžke 2 080 m, hrúbke 80 cm, siahajúcej do hĺbky cca 22 metrov a zapustenej 2-3 m do údajne nepriepustného podložia, ako aj z vybudovania povrchovej tesniacej vrstvy. Na otázky o zložení tesniacej samotvrdnúcej suspenzie vzhľadom k predpokladanému výraznému chemickému vplyvu kontaminovaných vôd na materiál zaznievajú vyhýbavé odpovede, údajne spojené s verejným obstarávaním a obchodným tajomstvom.
Kontaminovanú vodu budú čistiť dve čistiarne odpadových vôd. Vnútorná, ktorá bude odčerpávať vodu priestoru zapuzdrenej záťaže a vonkajšia – dočasná – čistiaca vody za ochrannou bariérou. Technológia čistenia tak chemicky zložitého toxického mraku je opäť neznáma, bude sa vraj riešiť „za pochodu,“ rovnako aj následné financovanie tejto činnosti. Okrem toho, znečistenie územia Bratislavy a jeho okolia (kontaminácia zasahuje až po Malý Dunaj a CHVO Žitný ostrov) zaberá násobne väčšiu plochu než je zámerom riešené územie, a to aj z hľadiska čistenia vôd.
M. č. Bratislava – Vrakuňa – a nielen tento subjekt – v rámci pripomienkovania uviedla: „Projekt sanácie, ktorá počíta s trvalým čerpaním silne znečistenej podzemnej vody z kapsuly a teda aj s prítokom do nej, vychádza z nespoľahlivého a neovereného matematického modelu prúdenia podzemných vôd! K jeho overeniu príde až počas doprieskumu v rámci samotnej sanácie. Táto okolnosť fakticky spochybňuje celé riešenie sanácie opisované v projekte a zámere.“ OÚ Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie sa s pripomienkou vysporiadal nasledovne: „To, že model prúdenia podzemnej vody je kalibrovaný, ale nie zatiaľ verifikovaný, neznamená, že je „nespoľahlivý“ a „neoverený“ ... predpokladá sa jeho priebežná aktualizácia ...“ V obdobnom duchu sú zmietnuté zo stola desiatky pripomienok účastníkov konania a dotknutých inštitúcií. Všetko sa doskúma, dopracuje, dokončí ... až následne. A to sa mnohé štátne orgány k podkladom rozhodnutia ani nevyjadrili, nakoľko s predloženým riešením súhlasia, vrátane Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava.
Zámer ďalej neodpovedal na ďalšie otázky spojené napr. s rizikom aktivácie neznámych zdrojov znečistenia sanačným čerpaním, so životnosťou konštrukčných stavebných prvkov v horizonte 50 až 100 rokov v silne korozívnom prostredí, s nakladaním a prevozmi výkopovej zeminy, s budúcim využitím územia v pestrom majetkovom portfóliu, atď.
Na Slovensku sa nachádzajú – od Strážskeho po Bratislavu – stovky overených environmentálnych záťaží, mnohé občianske skupiny poukazujú na prieniky kontaminujúcich nutrientov zo skládok, odkalísk, banských systémov ... do okolitého prostredia, pohrobkovia ľudí alebo šéfovia už neexistujúcich firiem – przniacich krajinu pred rokom 1989 a žiaľ mnohokrát aj po tomto medzníku - sedia na novodobých úradoch či vo vedení prelakovaných akcioviek. Beztrestne. A občan aby sedel za stovkami strán dokumentácií a kontroloval fungovanie štátu.
