Na okraji kedysi tichej m. č. Liptovského Mikuláša – Stošic prebieha čulý stavebný ruch. Túžbu mainstreamu vymeniť vertikálne králikárne sídlisk za horizontálne v uniformnej radovej zástavbe obklopenej nevkusnými tujami Ázie a gýčovými atrapami Antiky, to všetko zaplatené 30-ročným ekonomickým vazalstvom v područí hypoték, napĺňa vrchovato ochotný developer. Rovnako, ako v nížinnej krajine úrodných sprašových pôd situovanej medzi Bratislavou a Komárnom, kde sa vidiek a súzvuk za desaťročie zmenil na metastázujúce suburbie, spoločenskú agresiu a nekonečné kolóny vidiečanov smerujúcich za prácou do mesta, aj tu bagre a buldozéri požierajú hektáre voľného priestoru. A v ceste im stoja zanedbateľné maličkosti: občianske združenia a starý sad.
Staré odrody sú „in“. Desiatky jednotlivcov i skupín aktivistov po celom Slovensku – uvedomujúc si jedinečnosť starých a krajových odrôd z hľadiska biodiverzity, biologickej stability, krajinárstva – tieto sorty mapujú, pestujú a vysádzajú. Mať na záhrade či v chotári niečo staré a jedinečné sa stalo pýchou časti pestovateľov i samospráv.
Nad Stošicami, v sklonných svahoch na trvalých trávnych porastoch neďalekej výšiny, sa rozprestiera rozľahlý sad ovocných stromov, bez dendrologického posudku skúseného ovocinára pre laika neznámych odrôd. To však nebráni budovateľom krajších zajtrajškov – so záluskom na výrub celého sadu – nivočiť počas budovania prístupovej cesty majestátne dreviny, znížiť ich spoločenskú hodnotu i vitalitu a vytvoriť tým argumentačnú platformu pre ich budúce odstránenie.
Zasaď strom, postav dom sa v civilizačnom ošiali - ignorujúcom klimatické zmeny, nenahraditeľné straty úrodnej pôdy i biodiverzity - zmenilo na výrub strom, zahluš zviera a postav dom. Lorenzov smrteľný hriech - citové vyhasnutie či vzdialenie sa - napĺňané do bodky.
Foto: Roman Běhal, OZ LIPA – Liptovskí aktivisti
Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.
Odsek 2 citovanej právnej normy určuje: Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.
Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny, zdôrazňuje nasledujúci ods. 3.
Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje v § 17 podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach na vydávanie súhlasu na výrub drevín a spôsob vyznačovania výrubu drevín (od 01.06.2021 § 22 vyhlášky č. 170/2021 Z. z.), ako napr.:
- Poškodzovanie drevín je každé konanie alebo opomenutie konania, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne a trvalo znížiť ekologické a estetické funkcie drevín alebo zapríčiniť ich odumretie.
- Ošetrovanie a udržiavanie drevín sa vykonáva s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov.
A punktum.
