Z poštovej schránky na mňa zíza „30 rokov slobody“. Samizdat na lesklom kriedovom papieri, za ktorým stojí Neformálne združenie Mikulášski demokrati a občianska iniciatíva Liptov, privatizuje demokraciu.
Jej osemnásť tribúnov – bývalý primátor, ktorého riadenie mesta nás dodnes dobieha, svätuškár a politický chameleón celý život nalogovaný do verejných funkcií – bez schopností a sekundárnej zodpovednosti, riaditeľ školy v ktorej sloboda je dodnes učiteľmi nadiktovaná pravda, ďalšia školská karieristka surfujúca na vlne županky, nám ponúkli slohové cvičenia na tému sloboda a demokracia.
V slovách sa dá rozpustiť realita, v propagande roztaviť neschopnosť činu. Za slušné Slovensko otriasa ulicami, iba slušných akosi nie je vidieť.
Tisíce opilcov na cestách, nočné výjazdy k nelegálnym skládkam, žumpy v riekach, kúdole dymu na autobusových zástavkách, úplatky lekárom, predbiehanie sa v radoch na vleky, úradnícka ľahostajnosť ... v slovenskom svete relativizmu. Musel som ... , nedalo sa inakšie ...., to on, nie ja ... , čo by si robil na mojom mieste Ty ..., ale veď sa nič vážne nestalo ..., je to drahé ..., radšej nech riešia veľkých zlodejov ... Individuálny prospech nad spoločenský záujem. Internalizácia ziskov a externalizácia nákladov. A farizejské výkriky o slušnom Slovensku.
Parkovanie na trávniku – ul. Kemi, sídl. Podbreziny, Liptovský Mikuláš
Nelegálna skládka pri kontajneroch – ul. Hradišská, sídl. Podbreziny, Liptovský Mikuláš
Kreslo, ktoré nenašlo zberný dvor – ul. Senická, sídl. Podbreziny, Liptovský Mikuláš
Zelená oáza pri vode, sídl. Podbreziny, Liptovský Mikuláš – jazdenie motorovým vozidlom po trávniku
Aj tu žijú „slušní ľudia“ štrngajúci Za Slušné Slovensko – Lipová ul., sídl. Podbreziny, Liptovský Mikuláš
O pár dní bude po voľbách. A čakanie na zázrak skončí. Nastanú všedné dní na cestách, v práci, na úradoch či autobusových zástavkách. Rovnakí ľudia, mestá a dediny, ulice aj domy. Kristus sa nevrátil. Opäť to bude o nás.
Niekde v prítmí sa už delia funkcie, zahadzujú stranícke legitimácie vyhorených strán a spisuje kajúcna reč na motívy – ja nie, to on. Zlo sa tu rozťahuje len preto, lebo väčšina Slušného Slovenska ho – zbabelo či vypočítavo – desaťročia toleruje.
