... ktorej nositeľom je Kanoe Tatra klub (KTK) Liptovský Mikuláš na čele s predsedom a viacnásobným bývalým primátorom mesta Alexandrom Slafkovským.
Bez akéhokoľvek skúmania postojov prípadnou výstavbou MVE dotknutých obyvateľov mesta, už v roku 2012, presadzoval vtedajší primátor Slafkovský výstavbu toho diela šírením alarmistického posolstva: „Súčasťou rozvojových plánov klubu je výstavba malej vodnej elektrárne a hate. Projekt by mal vyriešiť aj dobudovanie odberného miesta vody pre trate. Slalomárov dlhodobo trápi provizórne odberné miesto vody. Sypaná hrádza totiž neumožňuje regulovať hladinu vody v rieke podľa aktuálnej situácie, preto pri vysokej hladine Váhu hrozí zaplavenie blízkeho sídliska Nábrežie.“ či argumentom ekonomického profitu pre miestny športový klub: „Športový klub by mal aj vďaka elektrárni získať finančnú nezávislosť. „Kanoisti budú mať príjem, ktorý mu umožní lepšiu existenciu a mesto ich nebude dotovať.“
V meste, v ktorom sa záujmy ľudí pričasto stotožňujú so záujmami športovcov a mestských športových klubov, a to bez ohľadu na farbu politického trička vedenia mesta, sa akosi zabudlo komunikovať, čo z tohto nápadu budú mať bežní ľudia – obyvatelia mesta.

Situačný plán priestoru dotknutého prípadnou výstavbou a prevádzkou MVE

MVE Liptovský Mikuláš stále figuruje v zozname lokalít určených pre výstavbu MVE
Zákulisie lokálnej verejnej politiky – vraj hodnotovej a v prospech ľudí - odhaľuje pátranie po prapôvodných koreňoch myšlienky výstavby MVE v Liptovskom Mikuláši:
Podľa spisu vedeného na OÚ v Liptovskom Mikuláši, odbore starostlivosti o životné prostredie, za snahou o výstavbu MVE stojí firma ENVIRO ENERGO s.r.o., Brečtanova 4, Bratislava, ktorej konateľmi sú podľa Obchodného registra Ivan Cibák z Liptovského Mikuláša a Ing. Roman Kičko z Bratislavy. Medzi spoločníkmi figuruje aj občianske združenie Kanoe Tatra klub.
Firma ENVIRO ENERGO s.r.o. rozhodnutím ŠVS2006/01792-005/MK zo dňa 21.11.2006 (právoplatnosť 27.12.2006) získala stavebné povolenie a dňa 07.04.2008 si doplnila do predmetu podnikania „výrobu elektriny výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW.“
Dňa 22.10.2014 podpísal Ivan Cibák ako konateľ spoločnosti s vtedajším primátorom Liptovského Mikuláša Alexandrom Slafkovským Dohodu o prevode práv a povinností č. 1047/2014/ prav – Stavba pod cyklochodník objekt SO12, úprava pravobrežnej hrádze nad haťou (protipovodňová hrádza). Termín stavebného konania bol predĺžený do 27.12.2014 a podpisom predmetnej Dohody a vykonaním stavebných prác mestom Liptovský Mikuláš v rámci pôvodného stavebného povolenia, sa dosiahol stav, že stavebné povolenie na výstavbu MVE doposiaľ nezaniklo.
Výstavbu protipovodňovej hrádze, za ktorú zaplatili občania mesta údajne 37 000 eur, spochybnilo v roku 2017 súčasné vedenie mesta na čele s primátorom Janom Blcháčom.

Absurdity spojené s prevádzkou MVE: stanovisko SIŽP k úhynu rýb na Hrone (MVE Želiezovce): „ ... že ryby nepoužívajú umelo vybudovaný rybochod ( nachádzajúci sa vedľa toku), ale sa snažia dostať proti prúdu cez malú vodnú elektráreň, kde ich zachytí turbína a dochádza ich k mechanickému poškodeniu ...“
„Prínos“ MVE pre život ľudí dokumentujú početné príbehy a občiansky odpor komunít žijúcich v kontakte s týmito opachami (1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 ...), ktorých rybovody sú funkčné mnohokrát iba na projektových výkresoch a vo vizualizáciách predkladaných verejnosti a stav brehových či sprievodných porastov, vrátane preniku inváznych druhov, je po výstavbe diela, čistou katastrofou.
Výstavba malých vodných elektrární na Slovensku pripomína divokú privatizáciu z 90. rokov, aj podľa správy verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej, ktorá sa pred časom pozrela na to, ako úrady a štátne orgány vychádzali v ústrety vybraným investorom. V prípade práve rozostavanej MVE Liptovský Ján ombudsmanka konštatovala: „ ... v odbornom posudku boli úplne opomenuté stanoviská viacerých subjektov, ako sú napríklad Slovenský rybársky zväz a ďalšie.“, čím len zo svojej pozície demaskovala v akom duchu prebieha na Slovensku odborné hodnotenie projektov a posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).

MVE Liptovský Ján: stavenisko za obcou Podtureň, biotop vydry riečnej - anexového druhu európskej sústavy chránených území NATURA 2000 ... Vedeli obyvatelia Podturne, ktorí si v lokalite pred časom kupovali pozemky pre výstavbu domov, že realitkou promované parcely „s nerušeným pohľadom na nedotknutú prírodu a kontakt s lesom ...“ sa časom zmenia na stavenisko so zariadením na výrobu elektrickej energie?
Celý biznis spojený s MVE, úplne odtrhnutý od skutočnej odbornosti a krajinného plánovania, začal v minulosti vyčlenením 368 riečnych profilov s využiteľným hydroenergetickým potenciálom a 77 strategický významných profilov, ktoré okamžite vygenerovalo neuveriteľný zástup špekulantov v rúchu tzv. podnikateľov v energetike.
Až po niekoľkých rokoch – na základe odporu miestneho obyvateľstva a mimovládnych organizácií (MVO), ako aj na základe reálnych skúseností s výstavbou a prevádzkou konkrétnych MVE, rezortné ministerstvo zúžilo počet riečnych profilov odporúčaných pre výstavbu MVE na 58. Aj tento zoznam však viac odráža aktivitu lobistov spomedzi podnikateľov v energetike než požiadavky občanov a MVO.
Ministerstvo taktiež vydalo usmernenie pre účastníkov procesov prípravy, realizácie, posudzovania a povoľovania výstavby vodných stavieb s energetickým využitím s výkonom do 10 MW (MVE) na vodných tokoch SR. Problémom však ostal fakt, že jednotlivé ustanovenia usmernenia sa účastníkmi konania vysvetľujú rôznym spôsobom.

MVE pri Uhorskej Vsi
MVE významne menia odtokové a sedimentačné procesy v toku napr. zníženie rýchlosti prúdenia vedie k usadzovaniu najjemnejších eróznych častíc a nielen k zmene charakteru vodného biotopu, ale aj k postupnému znižovaniu projektovaného akumulačného objemu, predstavujú – z dôvodu neochoty investorov stavať MVE mimo toku systémom náhonu – prekážku v toku, rôzne projektové vizualizácie (stav brehových a sprievodných porastov po vybudovaní diela, funkčnosť rybovodov ...) sú v rozpore s konečnou realitou, sú vážnym krajinárskym impaktom z hľadiska rozvoja cestovného ruchu napr. vodáckej turistiky, ktorá napr. v mnohých častiach ČR (Lužnice, Nežárka, Berounka, Vltava ...) predstavuje významný fenomén a impulz pre rozvoj služieb cestovného ruchu (ubytovanie, stravovanie, požičovne lodí, sprevádzanie ...).
MVE sú spojené s finančnými benefitmi pre úzku skupinu ľudí či dokonca jednotlivcov, ale nepredstavujú žiadny prínos pre miestnu komunitu, ktorá naopak musí čeliť zmene prostredia a rôznorodým prevádzkovým vplyvom.

Rozostavaná MVE Liptovský Ján (júl 2017)
V prípade horného Liptova, na úseku od Liptovského Mikuláša – m. č. Okoličné po Liptovský Hrádok, sa za ostatných pätnásť rokov zmenila krajina okolo rieky Váh na nepoznanie. Okrem prevádzkovania troch MVE a výstavby ďalšej (MVE Liptovský Ján) na cca 8 km riečneho recipientu, došlo k ďalším krajinárskym impaktom v bezprostrednom okolí rieky (masívna výstavba domov v Podturni, výruby brehových a sprievodných porastov, ťažba štrkopieskov pri Uhorskej Vsi ...). Preto najmä obyvatelia nábrežia Váhu v Liptovskom Mikuláši by si mali odpovedať na otázku nevyhnutnosti ďalšej MVE v bezprostrednom kontakte s ich životným priestorom.
A mali by si zapamätať, že nositeľmi hodnôt v tejto krajine už dávno nie sú nimi preferované politické strany, ale len konkrétni ľudia. Všetci ostatní už robia len biznis, v modrom, zelenom či červenom rúchu.
P.S:
OZ TATRY sa snaží monitorovať dianie v životnom prostredí, a to na lokálnej i celoštátnej úrovni. Chceme, aby naša práca nebola závislá od nesystémových a často pre kritické mimovládne organizácie nedostupných grantových výziev. Každý občan či slušná firma, ktorá je stotožnená s našou víziou ochrany životného prostredia, nám môže pomôcť vybudovať finančnú nezávislosť formou mesačného finančného daru vo výške, 5, 10, 15 ... eur. Všetky informácie k zadaniu trvalého mesačného príkazu nájdete tu. ĎAKUJEME.

Doplnené dňa 10.08.2017:
Časovaná bomba: V Krpelianskej priehrade ležia milióny kubických metrov usadenín
Voda je pro nás samozřejmost. Když mizí, cítíme existenční neklid
Lužní lesy povodeň zpomalily, nešlo to ale naplno využít, říká ekolog
Ochranári žalujú ministerstvo a vládu. Nesúhlasia s aktualizovaným plánom vodných elektrární
Investujú milióny, aby vrátili riekam pôvab
Päťdesiat odtieňov sivej (infraštruktúry)
Ekológ: Malé vodné elektrárne sú ranou pre naše už aj tak zdevastované rieky
Výstavba malých vodných elektrární ohrozuje prírodu na Slovensku aj v strednej a východnej Európe
Mokřady chrání před suchem lépe, než rozsáhlé přehrady, tvrdí bioložka
Ekológ: Stavať v 21. storočí priehrady do riek je neospravedlniteľné
Doplnené dňa 23.08.2017
Erik Baláž: Rieka vďaka dotovanej energii zomiera