Po rokoch odkladania zálohovania nevratných plastových a kovových nápojových obalov sa namiesto serióznej debaty o tom, či je systém nastavený dobre a ako ho prípadne vylepšiť, spúšťajú rôzne mediálne antikampane. Jednou z nich je diskusia o tom, že zálohovanie – s povinnosťou odovzdať fľašu aj s vrchnákom – naruší dobročinný zber uzáverov pre rôzne charitatívne projekty.
Citujem napr. z článku Nedorozumenie v kampani pre zálohovanie PET fliaš: Takáto je pravda: „Iba za posledných šesť mesiacov sa nám podarilo v meste Svit vyzbierať 1,6 tony vrchnákov, vďaka čomu sme mohli odovzdať vyše 320 eur konkrétnej rodine na kompenzačné pomôcky a rehabilitácie pre ich choré dieťatko.“
K téme vznikol v ČR už dávnejšie zaujímavý text - Doporučovat dětem sbírání víček je zločin na jejich finanční a sociální gramotnosti.
Okrem toho, že od roku 2024 bude platiť smernica EÚ, podľa ktorej už bude nutné odovzdávať fľaše aj s vrchnákmi, preto je fajn vytvárať návyky, ktoré po dvoch rokoch nebude potrebné korigovať, zbieranie vrchnáčikov ako systém podpory rodín či detí je nelogické, neefektívne (Koľko úsilia si vyžaduje vyzbieranie 1,6 t vrchnákov?) a nemá nič s ekológiou. Táto schéma pomoci je z tej istej kategórie ako nakupovanie balenej vody presne určenej značky v reťazci Lidl s 1 centovým odvodom na výsadbu stromčekov v našich dokatovaných lesoch.
Ľuďom, ktorí kampane zberu vrchnáčikov podporujú, s dobrým úmyslom, unikla skutočnosť, že len počas ich zberového nadšenia Matovičová vláda rozhádzala v neefektívnom testovaní a očkovacích benefitoch finančné zdroje, ktoré by saturovali všetky sociálne a zdravotné potreby ľudí v núdzi napr. tie, ktoré sú každodenne komunikované na stránke ĽudiaĽudom. Tu nahotu štátu je však potrebné vidieť a mať odvahu pomenovať.
