Je ráno. Riešim asi päťdesiat e-mailov, ktoré prišli v noci. Klasika. Niekoľko nelegálnych skládok, ktoré úrady prehliadajú a k ním pripojené poznámky občanov „nemenujte ma ... bývam v tej dedine, ... starosta je ...“ , dotazník od študenta vysokej školy (diplomovky typu zostav dotazník a pošli sto ľuďom, odpovede spracuj a máš diplom), jedna žiadosť o spoluprácu, pár dotazov od učiteľov, pozvánka na prednášku, nejaký spam ...
Drnčí telefón.„Vy ste to občianske združenie?,“ pýta sa akási pani a pokračuje „čo vravíte na tu spúšť na nábreží?“ Neviem reagovať.
Prejdú asi dve hodiny. Ťukám do klávesnice a ... v mobile hlas ďalšej zástupkyne nežného pohlavia: „Dobrý deň, pán Pado, čo vravíte na to orezávanie stromov pri Váhu?“ Tuším problém.
V priebehu nasledujúcich hodín tri ďalšie telefonáty. Obsah totožný. Ľuďom sa to vraj nepáči. Ktorým sa nedozvedám. Mám vraj zasiahnuť. „Prečo ja?“, preblesne mi hlavou.
Kauza Háj – Nicovô stále rezonuje a tak intuitívne klikám na internetovú stránku mesta. Tlačová správa „Havrany budeme plašiť dravcami a sovami“ končí vetou: „V meste sa nachádza približne 25 stromov s havraními hniezdami. Hlavné lokality s ich výskytom sú Petrovičovo nábrežie, iľanovský most pri cyklochodníku, parky pri stanici, pri mestskom úrade a park Martákovej.“ Už tuším odkiaľ vietor veje. Ďalšie jednoduché riešenia na zložité problémy.
....................
Obúvam maratónky, upínam psa a ľahkým poklusom smerujem na cyklochodník. V hlave mi víria myšlienky. „Ľudia si zvolia za poslancov kamarátov, ale potom sa obracajú na niekoho iného. Ťažká schizofrénia ...“ Priemyselný park opäť raz smrdí ako by tu hnilo dvadsať ton mäsa. Pes drží líniu, míňame garáže, alej pyramidálnych topoľov a ...
... v duchu zahreším. Cca desať stromov je už odborne ošetrených. „Ak je toto v súlade so STN 83 7010 Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie a zákonom o ochrane prírody a krajiny, tak to môžeme v tejto krajine rovno zabaliť ...“, pomyslím si. Pes nereaguje. Téma ho absolútne nezaujíma. Rovnako ako väčšinu ľudí.
Vyťahujem mobil a robím zopár záberov. Pristavuje sa pri mne starší pán: „Ruky im treba orúbať ...“ Súhlasím. Žiaľ, stredovek skončil.
Rozbieham sa ďalej a na inom úseku nachádzam vyrúbané porasty krovín, pár spílených stromov, tu i tam odrezaný konár, bez ohľadu na budúcu statiku stromu ...
„... je teplá zima, nie je čo robiť a tak treba rúbať,“ frčí mi hlavou.
....................
Smrečany, Lubina ... a desiatky iných prípadov sú mementom.
Schéma je jasná: nenávratne (a vraj neúmyselne) poškodiť strom a v krajnom prípade dostať symbolickú pokutu. Strom chradne z dôvodu stresovej výmladkovosti a nedostatku asimilačných orgánov ... a je potrebné ho následne vyrúbať. Pri spoločensky hodnotných drevinách je cena predaného dreva často vyššia než bola výška predtým udelenej sankcie ... Žiť na Slovensku je úžasné, najmä pre páchateľov priestupkov a trestných činov.
....................
Zasielam e-mail SIŽP – IOP Žilina s niekoľkými fotografiami.
Praktický obratom dostávam odpoveď:
Dobrý deň, pán Pado,
zákon č. 543/2002 Z. z. v § 47 ods. 1 zakazuje poškodzovať a ničiť dreviny. Vo všeobecnosti možno povedať, že orez dreviny je vykonaný v súlade so zákonom vtedy, ak pri ňom nedôjde k poškodeniu dreviny, resp. aj vtedy, ak konanie, ktoré síce viedlo k poškodeniu dreviny, nenaplnilo všetky znaky poškodzovania drevín ustanovené v § 17 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. Nestačí teda zhodnotiť len stav dreviny, teda či je poškodená alebo nie, ale súčasne je potrebné vyhodnotiť aj samotnú činnosť (konanie), ktorá viedla k poškodeniu dreviny. Z Vami predložených fotiek teda nie je možné urobiť záver o tom, či bol orez vykonaný v súlade so zákonom alebo nie.
Pokiaľ žiadate, aby IŽP Žilina prešetril Vami zdokumentovaný orez drevín, žiadame Vás o bližšie lokalizovanie pozemku, na ktorom tieto dreviny rastú. V opačnom prípade nie je možné uskutočniť v predmetnej veci štátny dozor.
S pozdravom
Ing. Machara Dušan
Xtý- krát sme tam, kde sme boli ... posudzovanie ... subjektívny, objektívny, ... úmysel ... tri odborné názory na jeden problém ... výsledok neistý ...
„Všetky víťazstva sú dočasné a všetky prehry trvalé“ je smutné krédo občianskeho aktivizmu v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia.
Uvidíme.
Zalepujem obálku s podnetom. Prešlo dvadsaťštyri hodín.
Drnčí telefón ...
Doplnené dňa 29.02.2016:
Dekapitácia v slovenčine znamená zoťatie hlavy, prípadne odstránenie z funkcie.
V praxi sa tento pojem ujal aj na neselektívny orez celej koruny stromu vrátane kostrových konárov na kýpte, pričom sa nerešpektuje architektúra a habitus stromu, jeho funkcie v krajine, jeho zdravotný a statický stav ani jeho perspektíva na stanovišti. Takéto zákroky na stromoch sú v rozpore s platnou legislatívou SR.
Každý kto vykoná dekapitáciu stromu koná v rozpore so zákonom!
Doplnené dňa 04.03.2015
Kalkulačka výpočtu spoločenskej hodnoty drevín
Doplnené dňa 01.06.2016
SIŽP – IOP Žilina konštatuje porušenie zákona.
Kauza – neodborné orezy stromov na nábreží Váhu v Liptovskom Mikuláši – aktuálne fotografie z dňa 14.08.2016:
Dekapitácia 14 ks populus sp., ktoré boli „ošetrené“ v rozpore so STN a ISA normami, a to pod „odborným dohľadom.“ Na obrázkoch stresová výmladkovosť a faktické odumieranie stromov. Podľa kalkulačky oceňovania spoločenskej hodnoty drevín môže nezvratné poškodenie týchto drevín predstavovať škodu v min. výške 3 500 eur. Liptovskomikulášska radnica nevyvodila za tento barbarský čin žiadne konzekvencie voči zodpovedným pracovníkom.
Volebný program primátora mesta Liptovský Mikuláš Jána Blcháča
Doplnené dňa 10.10.2016
Uznesenie vyšetrovateľa OO PZ v Liptovskom Mikuláši.
Vyšetrovateľ – okrem iného – ignoruje platné rozhodnutie SIŽP vo veci neodborného orezania 14 ks drevín na nábreží Váhu, namiesto toho vedie o odbornosti tohto zásahu polemiku.
Doplnené dňa 25.10.2016
Okresnou prokuratúrou v Liptovskom Mikuláši legitimizovaná dekapitácia 14 ks drevín ...
Čo je dekapitácia?
V praxi sa tento pojem ujal na neselektívny orez celej koruny stromu vrátane kostrových konárov na kýpte, pričom sa nerešpektuje architektúra a habitus stromu, jeho funkcie v krajine, jeho zdravotný a statický stav ani jeho perspektíva na stanovišti.
Bez ohľadu na schopnosť stromov uplatniť prirodzené obranné mechanizmy a kompenzovať stratenú asimilačnú plochu výmladnosťou, dekapitácia stromu znamená bez výnimky začiatok jeho konca.
Ak sa napríklad lipa dožíva 1000 rokov, po bezohľadnom zrezaní celej koruny strom zhnije v priebehu nasledujúcich rokov/desaťročí.
Žiaden strom nemá šancu kalusovať (prekryť ranovým pletivom) niekoľko desiatok centimetrov veľké rezné rany skôr, než drevokazné huby rozložia jadrové/staré drevo s prakticky nulovou obranyschopnosťou.
Vitálny strom na kompletnú stratu asimilačného aparátu (koruny) reaguje panickým pučaním zo spiacich pukov, ktorým sa pokúša listovú plochu potrebnú na výživu čo najskôr nahradiť.
Pre menej vitálny strom takýto zákrok môže znamenať okamžitý kolaps, pretože spolu s korunou boli odstránené aj jeho zásobné látky uložené v hrubom dreve. Aj keď má strom dostatočné množstvo rezerv na tvorbu výmladkov zo spiacich a adventívnych pukov, na veľkých rezných ranách už prebiehajú rozkladné procesy. Rany postupne vyhnívajú, sekundárne výhony postupne rastú a hrubnú. Situácia začne byť po rokoch dramatická, keď sa jednotlivé výhony začnú vylamovať, pretože ich spojenie s materským drevom je iba povrchové a navyše oslabené postupujúcou hnilobou vo vnútri jednotlivých ramien.
Stabilita sekundárnej koruny sa zhoršuje so zvyšujúcim sa objemom a výškou náhradných výhonkov – sekundárnej koruny, pričom bez následnej pravidelnej údržby (stabilizačného rezu) môže dôjsť k jej postupnému rozpadu. Vekom sa sekundárna koruna stáva staticky nestabilnou.
Miesta poranení po zosadzovacom reze podliehajú intenzívnym a nevratným rozkladným procesom. Oslabený a poškodený strom láka drevokazný hmyz a jeho vývojové štádiá, ktoré rozkladné procesy ešte urýchľujú. Sekundárne výhony rastú enormne rýchlo, takže pôvodná snaha o redukciu veľkosti koruny je v priebehu pár rokov zmarená – koruna často dorastá do pôvodnej veľkosti. Rozdiel je v podstatne nižšej stabilite takejto koruny. Strom po dekapitácii stráca okamžite všetky svoje ekologické funkcie.
V priebehu krátkeho času sa stáva rizikovým, vyžaduje opätovný zákrok. V lepšom prípade ošetrenie sekundárnej koruny, v horšom prípade ďalšiu redukciu – odstránenie zhnitých častí jednotlivých ramien. Takto sa strom postupne zrezáva, až sa nakoniec musí asanovať.
