Cesta hrdinov SNP je mierou jej občianskeho poznania štatistický bezvýznamná línia tiahnuca sa z krvou skropenej Dukly po týčiaci sa výkričník – hrad Devín – nad sútokom Dunaja a Moravy. Je to magický had vinúci sa údoliami hôr, hrebeňmi pohorí, obopínajúci či priamo atakujúci záplavu známych i menej známych vrcholov, po ktorom tele – porastenom trávnatými kobercami, hlbokými lesmi, kamenistými úvozmi i pancierom asfaltu – kráčajú či pobehujú novodobí nomádi.
Cca 770 km, vyše 31 km výstupov a zostupov. Turistika. Týždne skorého vstávania v obklopení fauny a flóry, ťažkého batoha, otlakov i oderkov, nepravidelnej a monotónnej stravy, nedostatku vody, letných páľav i prietrží mračien, kliešťov, medveďov i diviakov, blúdenia na neprehľadných pláňach holorubov či predierania sa slovenskou divočinou, vznikajúcich i rozpadajúcich sa priateľstiev ... so zrakom upretým k horizontu. Sleduj červenú ako mentálny príkaz.
A teraz to znásob, pridaj faktor rýchlosti a dosaď do hlavnej úlohy ženu. To mužmi obdivované i zatracované stvorenie až po okraj telesnej schránky naplnené nami neuchopiteľnými protirečeniami, skoro nesplniteľnými požiadavkami i búrlivou zmesou hormónov. A vznikne príbeh.
„Zatváram oči. Cez kožu na viečkach mi presvitá slnko a zvnútra to vyzerá, akoby mi viečka svietili načerveno. Okolo mňa duje mocný teplý vietor. Duje podo mnou, duje za mnou, hučí vedľa mňa, víri sa nado mnou, zachvacuje ma, duje vo mne. Zrazu je len to slnko za viečkami a len ten mocný teplý vietor, a ja sa ako miniatúrna beztelesná častica vznášam uprostred nich. Kmitám v červenom veternom svite a len som. Nemyslím na nič, necítim nič, len viem, že som. Ani tu, ani teraz. Len som, možno odjakživa, možno v budúcnosti. Som a mlčky kmitám v slnečno- veternom prázdne,“ sú slová Júlie Batmendijnovej - ústrednej postavy a zároveň autorky knihy O čom sníva raketový pes? - dokumentujúce myšlienkové pochody z jej dobrovoľného odtrhnutia sa od reálneho sveta.
V záplave zahraničných prekladov, mnohých neosobných kníh o behaní, technike behania, tréningových plánoch, výstroji, som odrazu – pri dobrom zelenom čaji – žil autentický a neprikrášlený príbeh neobyčajne obyčajnej ženy, s poznanou náročnosťou skĺbenia pracovného a osobného života v prípravnom období. Stránky plné priznania sa k výživovým nerestiam, tréningovým výpadkom spôsobených zdravotnými problémami i pracovným vyťažením, úprimnosti obnažovania zákulisia ženského sveta, boli pre mňa osviežujúcim obohatením opisu samotného športového výkonu. Dôkazom neštylizovaného a nepozérskeho človečenstva.
Opis samotného prebehnutia Cesty hrdinov SNP, obohatený o štatistické tabuľky a niekoľko veľavravných fotografií, príbeh o radostiach i starostiach, pochybnostiach i odhodlaní, nechutenstve i šakalej pažravosti, o odhaľovaní vlastného vnútra i nečakaných mentálnych zvratoch, je už len čerešničkou na torte.
Ak ste si doteraz mysleli, že viete, ako bolia nohy či akú časovú vzdialenosť môže v sebe ukrývať tristo metrov dlhá rovinka, tak Julčin raketový pes vás uvedie do inej dimenzie.
Knihu „O čom sníva raketový pes?“ (Júlia Batmendijnová, Hiking.sk, 1. vydanie, 2020) je možné objednať tu.
P.S:
- Film „Volanie diaľok“ (Adam Lisý)
