O Tvojich nadľudských šoférskych schopnostiach som už začul nejednu debatu. Šoférsky štýl brzda plyn, dopravné predpisy niekde v otvore pod krížami. Cigaretka v Sečovciach a šialená jazda ďalej. Dokonca minulý týždeň (v piatok) si si tú cigaretku zapálil aj vo Vranove pred Komunálom priamo v buse. Veď čo tam po posledných desiatich cestujúcich. Tú mamičku s kočiarom z Košíc si aj tak nezobral lebo pre ňu v autobuse už nebolo miesto a tak si dieťaťu ušetril dávku cigaretového dymu. Tuto sa ale pristavím. Jazdu ala Schumacher prežijem. Dokonca aj Tvoja ciga mi tlak nejak extra nedvíha. Čo ma ale naštvalo do nepríčetnosti bolo to, čo si predviedol minulý piatok 13:10 pri odchode z Košíc. Jasné, piatok nastáva malé sťahovanie národov (rozumej študentov). Autobusy plné a Tvoja SADka pošle asi to najmenšie, čo má vo svojom vozovom parku. To ale riešiť nejdem. Ide mi o Tvoje ľudské a morálne vlastnosti. Šóra ako má byť aspoň 25 metrov, ja niekde v prvej polovici. Ľudí cca 60. Asi 3-4 osoby za mnou zastaví mladá mamička s kočíkom. Autobus pristaví. Pomaly sa posúvam a mamička za Tebou posiela prvú osobu aby si jej otvoril „zadné“. Ignoruješ, vraj neskôr. Usadím sa asi 3 sedadlá za Tebou. O dáke 3-4 minútky mamička za Tebou posiela druhú osobu aby si konečne otvoril tie zadné. Máš to na háku, vraj pôjde nakoniec ak vojde. A tak je takmer celý rad skoro zošórovaný v buse a posledná tretia osoba Ťa prosí aby si otovoril tie zadné. A Ty, sviňa v ľudskej koži vraj nemáš miesto. Radšej vezmeš do busu kufre a cestujúcich , ktorí cestujú o tri zastávky ďalej ako mamičku cestujúcu do Vranova. Ty ju necháš kľudne čakať 2 hodiny na ďalší bus alebo veď nech si pomôže ako vie. Ty nevieš načo máš pod sedadlami úložný priestor. Ty nemáš v hlave asi nič, lebo nedokážeš pohnúť závitom a niečo vymyslieť. Si morálne a ľudsky out.
Na záver si musím nasypať popol na hlavu. Aby som Ti to vytmavil som neurobil absolútne nič. Kusol som si do jazyka a bol som ticho. A to isté spravil aj každý okolo. Mňa to ale hrozne serie. Zlyhal som. Som takmer ako Ty. Asi ma to bude mátať ešte dlho ale jedno spraviť musím. Tento blog posielam Tvojej SADke. Aby sa takéto momenty už nikdy neopakovali. Aby Ti konečne niekto ukázal, že Tvoja práca je platená aj z daní mladých mamičiek, ktoré nechávaš čakať na stanici na ďalší autobus. Aby si pochopil, že niesi kráľ ciest. A ver mi, že nabudúce pri akomkoľvek podobnom lapsuse Teba alebo niektorého Tvojho kolegu už ticho nebudem.
