Na úvod sa priznám, že ak by pred voľbami v roku 2010 nevznikla SaS, SDKU by na 100% dostala môj hlas. Predsa len dve Dzurindove vlády spravili pre Slovensko vskutku veľa. Ako sa s odstupom času ukázalo, okrem Slovenska sa dokázali postarať aj o svoje vrecká a stranícku pokladničku. Zbytočne je teraz riešiť čo bolo, pozrime sa do súčasnosti.
Ako prvé to SDKU pokašlalo pri eurovale. Ísť proti programovému vyhláseniu vlády, otočiť kabát a tváriť sa, že všetko je OK slušná a poctivá strana jednoducho nerobí. Rozpútanie vojny vo vnútri pravice a snaha odpálkovať SaS započala rozklad, ktorý posunul šance pravice na úspech vo voľbách iba do teoretickej roviny.
Prvá rana do vlastných radov však nestačila. Neprešlo veľa času a vynorila sa Gorila s SDKU v jednej z hlavných úloh. Aby som nekrivdil celej strane, v ktorej poznám aj slušných a inteligentných ľudí, zopár grázlov z vedenia sa postaralo o to, že budeme svedkami asi najvýraznejšieho prepadu politickej strany v dejinách Slovenska. Dzurinda a Mikoš sa však začali tváriť, že oni nič, oni muzikanti. Heslo zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať však jednoducho neplatí na pravicového voliča, ktorý je povedzme si otvorene inteligentnejší a citlivejší ako volič ľavice.
Stačilo tak málo, len niektoré veci urobiť inak a mohlo to vyzerať pre SDKU úplne inak. Miki s Ivanom už sú bohužiaľ v pasé, avšak strana ako taká si mohla udržať renomé strany reformnej, pokrokovej a odbornej.
Stačilo iba držať sa programového vyhlásenia vlády a nepodporiť euroval, ktorý ako sa ukazuje stále jasnejšie je čierna diera a pohroma pre peňaženku celej Európy. Stačilo iba nevydierať a neútočiť a pravica mohla vládnuť naďalej a pokračovať v reformách, ktoré sú v týchto ťažkých časoch potrebné ako soľ.
Ok, nepodarilo sa. Prišla Gorila. Zdvihnutý prst SDKU nestačil. Miesto toho aby prijala politickú zodpovednosť, miesto tohy aby Ivan s Mikim odstúpili a zo sebou vzali všetkých aktérov kauzy, zubami nechtami sa bránili, prskali, zatĺkali. Týmto definitívne zakopali možnosť zachrániť renomé strany, pri ktorej vzniku stáli.
Rečičky o Holandskom modeli sú už iba prázdnym mlátením slamy. Reči o tom, že na výmenu lídra je neskoro sú už tiež nepodstatné. SDKU sa rúti do záhuby a ak sa aj dostane do parlamentu, z strany ktorá bola pred necelými dvoma rokmi lídrom pravice a opozície proti Ficovi sa stala troska. Je mi veľmi ľuto, že vo vnútri strany sa nenašla sila, ktorá by zachránila samotnú SDKU a dala pravicovej vláde šancu dokončiť, čo začala. Tak sa musíme pripraviť na vládu SMERu a obdobie temna.
Za necelý polrok dokázalo SDKU vskutku veľa- povaliť vládu, zničiť vlastnú stranu, rozbiť pravicu a otvoriť SMERu dvere k moci. Pre mňa ako voliča pravice veľmi smutné.
