DR Kongo 2008: Aj keď mŕtvola zvieraťa nevyzerala veľmi vábne, mäso sa zdalo vo výbornom stave. Na prípravu večere šiesti domorodci nespotrebovali však viac ako 0,5 kg mäsa. Zvyšok priniesli svojim rodinám, ktoré takto získali poživeň na mnoho dní.
Keď sa začalo schyľovať k večeru, našli sme si vhodné táborisko na prespanie. Potom ako sme sa zložili k odpočinku, začal som rozmýšľať o tom, či si otvorím konzervu s rybou v olivovom oleji, alebo si iba horúcou vodou zalejem čínsku instantnú polievku z celofánoveho obalu s nádherným obrázkom absolútne perfektne opečeného kuracieho stehna so zeleninou. Kým som takto "zložito" dumal, v tábore to začalo šumieť ako vo včelom úli. Domorodci sa chystali na večeru uvariť antilopu, ktorú sme mŕtvu našli počas tohoto dňa. Každý z nich si oddelil malý kúsok mäsa zo svojho podielu a vhodil ho do spoločného hrnca. Tú živú radosť v ich očiach by som Vám doprial vidieť.
DR Kongo 2008: Na spoločnú večeru každý prispel časťou mäsa zo svojeho podielu.
Naša firma počas terénnych prác poskytovala robotníkom - brigádnikom okrem platu aj potraviny, ktoré boli nakupované na miestnych trhoviskách. Robotníci v trvalom pracovnom pomere sa stravovali v našom hlavnom prieskumnom tábore a dostávali také isté jedlo ako my - expatrioti /expatriot = človek dlhodobo pracujúci v zahraničí na požiadavku zamestnávateľa/. Aj keď sme žili ďaleko od civilizácie musím Vám povedať, že jedlo sme mali excelentné. Kurence, steaky, hovädzie, klobásy, salámy, ryby, nakladané artičoky, cappari, olivy, no proste všetko, čo sme si zmysleli vrátane piva, vína a kvalitnej whiskey. Alkohol však bol určený striktne iba pre pôžitky nás expatriotov.
Po 5-tich mesiacoch sa v hlavnom tábore však vyskytla zaujímava situácia. Niektorí domorodci zamestnaní v trvalom pracovnom pomere začali mať časté problémy so žalúdkom a dokonca v priebehu 2-och mesiacov museli 4-om z nich vyoperovať slepé črevo. Vyšetrovaním sa zistilo, že im nemôžeme poskytovať našu stravu, lebo ich tráviaci trakt nie je na to uspôsobený. To bol dôvod, prečo sme domorodcom nakoniec odopreli gurmánske skúsenosti našej civilizácie a vrátili ich na tradičný spôsob stravovania.
DR Kongo 2008: Varenie shimy. Do vriacej vody stačí nasypať malé množstvo, ktoré napučí do kašovitej hmoty. Troška mi to pripomenulo rozprávku - Hrnček var!
Počas prác v teréne som si všimol, že domorodí pomocníci boli stále v takom zváštnom strehu. Aj pri tej najväčšej drine vždy pozorne sledovali všetko okolo seba a pomerne často niečo zdvihli, hodili do pusy a začali s chuťou prežúvať. Boli to rôzne korienky, bobule, hľúzy, lístky rastlín a podobne. Na potulkách v Afrike stretnete množstvo domorodcov s prakmi, mačetami, primitívnymi puškami, alebo s rozmanitými udicami a pascami na ryby, kraby, vtáky, alebo hraboše. Historické okolnosti a celková súčasná životná úroveň, najmä u vidieckého obyvateľstva, ich stále núti správať sa tak, ako to ešte robili pravekí lovci a zberači v paleolite. V Afrike sa anglicky označuje tento spôsob obživy "bush meat" a vo svete existuje aj jeho iná obdoba v podaní austálskych Aborigéncov, označovaná v slangu ako "bush tucker". Mnohé populárne príručky o núdzovom prežití v divočine čerpajú práve z týchto domorodých skúsenosti, ktoré sa predávajú z pokolenia na pokolenie v priebehu posledných zhruba 50 000 rokov.
DR Kongo 2008: Shima je veľmi vďačný pokrm. Je lacná a je jej veľa. Je to africká manna. Namáča sa do šťavy s mäsom, alebo rybami. Z malého množstva vzácneho mäsa/rýb šetrne uvaria jedlo pre veľa hladných krkov. Spôsob prípravy je veľmi jednoduchý. Trocha palmového oleja, veľa soli a pekelne štipľavých papričiek, pridať vodu z potoka a povariť, kým všetko nezmäkne.
Základnou potravinou domorodcov je kasawa. Je to nenáročná hľúznatá rastlina, ktorá sa pestuje takmer v celej tropickej Afrike. Jej korene majú tvar niečoho medzi zemiakom a chrenom. Hľúzy sa drvia na bielu múčku podobnú krupici, z ktorej pripravujú kašu a z nej malé bochníky pripomínajúce našu knedľu, alebo buchty. Tento pokrm volajú "shima". Nadzemná listová časť je spracovaná na spôsob nášho špenátu, u domácich známa ako "kasawa". Shima je pre domorodcov univerzálnou prílohou ku každému jedlu, pretože je to iba jediné jedlo, ku ktorému sa môžu kedykoľvek dostať. O domorodej kuchyni by sa dalo napísať veľa zaujímavých blogov, ale na to sa necítim dosť kompetentný, a preto ukončím túto pasáž nasledovne.
DR Kongo 2008: Moja neskutočne trpká a horká instantná káva a sladký cukor chutila chlapcom po večeri ako exotická lahôdka.
Domorodci sú vo všeobecnosti schopní zjesť všetko, čo behá, lieta, pláva, či plazí sa. Nezáleži na tom, či je to živé, mŕtve, chránené, ohrozené, či to kvitne, alebo hnije, pokiaľ to nie je jedovaté dokážu to bez ujmy na zdraví skonzumovať (s výnimkou infekčných nákaz). Aj to je dôvod, prečo v africkej džungli, alebo v savane, ktoré nie sú chránené ako národný park, iba s veľkým šťastím uvidíte to, čo Vám na obrazovkách prezentujú televízie ako sú Animal Planet, alebo Geographic National.
Z nášho pohľadu to je určite smutná ekologická realita, ale skúste si predstaviť, že by ste sa ocitli, alebo by ste boli v ich situácii. S nadsázkou verím, že ak by sa jedného dňa súčasná sieť super marketov náhle vyparila, alebo keby priemerný mesačný príjem na slovenského obyvateľa klesol dajme tomu na 30 EUR, tatranské kamzíky a svište by to mali asi veľmi rýchlo spočítané.
DR Kongo 2008: Bola to naozaj naša posledná spoločná večera na tomto prieskume. Chlapci nemuseli už šetriť s prídelom "erárneho" jedla, a tak si pri šume rádia, z ktorého nebolo nič počuť, dopriali ešte jednu porciu "africkej manny".
V tejto súvislosti ma raz v tieni kvitnúceho banánovnika napadlo, že Afrika je aj preto tak vzrušujúci kontinent, lebo dokáže v civilizovanej, konzumnej spoločnosti evokovať neustálu pudovú obavu v štýle: "Čo len snami bude?", keď raz jedného krásneho dňa zistíme, že sme už všetko zhltli a vypili. Možno aj preto sme si z Afriky vyfabrikovali modernú modlu charity, v ktorej akoby sme chceli ukryť svoj nepriznaný strach z nejasnej, vlastnej budúcnosti.
DR Kongo 2008: Ako som spomínal v niektorom z predchádzajúcich blogov. Domorodí Afričania si vážia akúkoľvek pracovnú príležitosť, ktorá im poskytne finančný príjem. Sú to ťažné kone, mocní dráči, pred ktorými síce máme v istom slova zmysle "civilizačný náskok", ale keď sa Vám podarí získať ich rešpekt, môžete s nimi zažiť mnoho užitočných skúsenosti, ktoré Vás naučia s väčšou ľahkosťou prekonávať každodenné problémy vlastného bytia.
Týmto blogom by som chcel zakončiť moju sériu rozprávaní o geologickom prieskume v DR Kongo a symbolicky sa poďakovať mojim chlapcom z tímu za to, že mi ukázali návod, ako sa bez zaužívaneho klišé patetického humanizmu pozerať na problémy súčasnej Afriky.
