DR Kongo 2008: Vyjednávanie, dohody, návrhy s lokálnymi autoritami. To všetko sa musí diať pod rúškom nekonečnej trpezlivosti. Nemá význam sa rozčulovať, tento prístup nikam nevedie.
DR Kongo mi pripomína hladného a otrhaného žobráka, ktorému z vrecák vypadávajú diamanty, smaragdy, zlato a na pleci nesie bezodný batoh plný farebných kovov, uránu a ešte všeličoho iného vzácneho, po čom svet vždy lačno priahol a navždy bude. Všetko toto nerastné bohatstvo však často a paradoxne prináša tejto krajine viac problémov ako osohu ("detaily" nebudem na tomto meste opisovať, koho to viac zaujíma môže si prečítať môj už publikovaný článok tu).
Oficiálny geologický prieskum v tejto krajine musí byť realizovaný opatrne a na veľmi dobrej diplomatickej úrovni, aby sa predišlo nedorozumeniam a niekedy aj vážnym konfliktom. Zahraničné spoločnosti musia zaplatiť mnoho poplatkov do štátnej pokladnice, aby získali oficiálnu koncesiu alebo licenciu na geologický prieskum. Je to však iba začiatok "magického cash flow", ktorý ako malá bystrinka musí vždy a všade tiecť potichúčky a nenápadne do rúk lokálnych pohlavárov - a verte mi, že ich je naozaj veľa. Ak by "bystrinka" vyschla, čas sa v okamihu zastaví a vy sa dlho, ale naozaj dlho nedostanete nikam...
DR Kongo 2008: Jedna z najkrajších častí dňa. Výdatné raňajky a potom už len šľapať, nosiť, kopať a sekať. Bez týchto ľudí by sa jednoducho nedalo napredovať.
V DR Kongo každý meter štvorcový pralesa je pod správou nejakého miestneho náčelníka. Napriek tomu, že som vo vrecku stískal firemnú, dažďom rozmočenú kópiu koncesie na prieskum územia, nikdy som nesmel minúť jeho dom, pozdraviť sa a dohodnúť ako udobríme "zlých lesných duchov", aby sa celé dielo zdarilo. Všetko muselo byť dohodnuté vopred, než sme zahájili prieskumné práce. Každý náčelnik ma väčšinou očakával vo svojom najlepšom - tisíckrát vypranom tričku, na ktorom sa vynímalo ošumelé logo mobilného operátora alebo futbalového klubu. Niekedy ho sprevádzal aj miestny šaman, ktorý sa vedel zodpovedne vyjadriť k celkovej situácii v hlbokom lese. Moji sprievodcovia a zároveň tlmočníci vybavovali všetky diplomatické oficiality v miestnom jazyku. Slávnostny príhovor v mene našej spoločnosti bol ukončený tým, že sme náčelnikovi odovzdali naše dary - múku, cukor, olej a samozrejme úhľadne zalepenú obálku so všetkou úctou a vážnosťou. Vecné dary okamžite odniesla jeho manželka. Náčelnik, akože s nezáujmom, nazrel do obálky a keď bol spokojný trikrát na ňu popľul a potom skončila hlboko vo vrecku jeho večne ufúľanych nohavíc. Nakoniec mi potriasol rukou a šaman so sneho-bielym úsmevom pokýval na znak súhlasu, že všetko je OK a že, duchovia sú na našej strane. Potom už len rýchlo pelášil za náčelnikom, baviť sa o jeho podiele z čarovnej obálky.
Rituál, v ktorom sme si prejavili vzájomny rešpekt, podporu a úctu podľa starodávnych tradícii, v tom okamihu skončil. Prinesené dary by sa mali zdieľať v rámci celého kmeňa, ale v mnohých prípadoch táto časť ceremoniálu už bola považovaná za prežitok. S tým sa však nič z našej strany nedalo robiť. Stretli sme aj takých náčelnikov, ktorí by boli najradšej absolvovali tento rituál aj niekoľkokrát denne. Ja som už ale vedel, že nás čaká dlhá cesta, na ktorej stretneme iných náčelnikov, ktorí budú musieť opäť v "náš" prospech udobrovať ešte mnoho iných lesných duchov.
DR Kongo2008: Prechádzame dedinou. Hneď za poslednou chatrčou nás čaká už len trávnatá buš a potom prales.
Presuny v pralese a v neznámom teréne sú psychicky a fyzicky veľmi náročne. Vždy bolo dôležité dôsledne si naplánovať cestu, zásoby pitnej vody, jedla a odhadnúť množstvo vzoriek, ktoré bude nutné odobrať z terénu, čo niekedy môže predstavovať až niekoľko desiatok kilogramov. V členitom prostredí pralesov nebolo možné používať terénne vozidlá, a preto sa všetko celé dni muselo prenášať na chrbtoch nosičov.
DR Kongo 2008: V dedinách uprostred "ničoho" je biely muž - muzungu doslova zjavením, ktoré si nikto nechce nechať ujsť. V niektorých deťoch vyvolávam doslova hrôzu.
Každý geologický prieskum v Afrike je výbornou príležitosťou pre miestne komunity ako získať prácu a dobrý príjem. Všetky manuálne a remeselné práce v rámci takýchto projektov robia väčšinou domáci obyvatelia. Prieskumné spoločnosti okrem iného prispievajú aj na rozvoj miestnych škôl, nemocníc a pozemných komunikácií, čím sa často vytvárajú aj ďaľšie pracovné miesta. Pre moju prácu geológa som podľa okolností potreboval viac ako 20 miestnych ľudí, ktorí boli podelení do tímov podľa záujmu určenia. Sekáči - presekávali chodníky džungľou, nosiči - prenášali technické vybavenie, vodu, jedlo a geologické vzorky. No a nakoniec to boli vzorkári, ktorí sa naučili používať GPS a presne podľa metodiky odoberali vzorky hornín, pôdy alebo riečnych sedimentov.
Ja neviem ako vzniklo to frázovité tvrdenie: "... že Afričania sú leniví, alebo že celý deň ležia pod banánovníkom." Je to taký istý nezmysel ako povedať, že všetci Európania sú pracanti, majú bankový účet a žltý počítač. Pôsobím v Afrike už dlhší čas a môj názor je, že títo ľudia keď dostanú príležitosť pracovať, dokážu drieť tvrdo ako kone a vrámci svojích prirodzených schopností a mentality, poctivo a veľmi dobre. Samozrejme, že často som bol v práci svedkom udalostí, ktoré ma pobavili až k slzám, alebo som hrýzol kaktusy od jedu, čo ma tak dokázali vytočiť. Naučil som sa však brať takéto situácie s rešpektom a nadhľadom. Dokážem si jasne predstaviť seba samého, ako by som asi staval slamenú chyžu, alebo vypaľoval hlinenú tehlu, keby to odo mňa vyžadovali oni ...
Kongo 2008: Domorodci volajú tieto porasty v buši "slonia tráva", lebo sa v nej ten slon naozaj hravo ukryje. Využívame pár kilometov vychodených chodníkov miestnymi obyvateľmi a potom nám už nič neostáva, iba sekať a sekať ...
Ako prieskumný tím sme trávili spolu mnoho dní a nocí v buši alebo pralese odkázaní sami na seba. Mňa so základňou spájal iba satelitný telefón pre prípad núdze. Geologický prieskum v takomto teréne by sa mal správne robiť až na konci obdobia sucha, kedy je trávnatá buš vypálená dotla sezónnymi požiarmi a lokality sú relatívne ľahšie prístupné. Vtedy je možné ľahšie pozorovať z perspektívy geomorfológiu terénu, horninové odkryvy a naplaveniny potokov a riek, ktoré sú vhodne pripravené na vzorkovanie, lebo sú dostatočne suché. Okolnosti nás prinútili začať prieskum už na začiatku obdobia sucha, kedy je krajina sužovaná požiarmi, rojmi divokých včiel a tiahnucimi plazmi, ktoré sa snažia záchrániť pred ohňovými jazykmi.
Počas týchto expedícií som mal možnosť vo zvláštnej osamelosti bieleho muža - "muzungu" preniknúť do mentality miestnych obyvateľov a ich života. Pozorovať priepastné rozdiely dvoch svetov - toho môjho a ich, ale o tom vám napíšem až nabudúce ..
Kongo 2008: Rovinatá buš mizne a my sa dostávame do pásma pralesov. Kopce, bažiny a potoky. Bicyklovať sa tam nedalo, ale títo nosiči boli presvedčení, že zobrať bicykel bol dobrý nápad. V podstate mali pravdu ...
