Som zaľúbená do toho istého chlapa už od detsva. "Oficiálny vzťah však máme bez mála dva roky. Občas mám pocit, že už to nie je tak, ako to bolo. Automaticky zdvíham mobil, keď vidím jeho číslo. Keď sa ručička hodiniek blíži k 6, automaticky sa obliekam a idem ho čakať, lebo viem, že príde z práce. Automaticky mu dávam pusu a objímam ho. Všetko robím automaticky, stereotypne. Ale...
Niekedy prídem a objímem ho tak silno, akoby sme sa nevideli rok. Keď sa po týždni vraciam zo školy, neviem sa dočkať, kedy ma objíme, pobozká, pohladí. Dokonca mi chýba aj pohľad jeho očí. Vtedy si uvedomím, že to nie je len zvyk, ale čistá a úžasná láska. Možno jej niekedy ubližuje stereotyp, zatlačí ju do úzadia, ale stačí malá zmena, aby sa ukázala v celej sile. Stačí obyčajné "Ľúbim ťa" a ja precitnem a láska mi kričí z každej bunky môjho tela.
Niekedy stačia naozaj "obyčajné" slová lásky, aby sme si uvedomili ako veľmi milujeme a aká nekonečná je naša láska k tomu, komu ju dávame.
