Veronika Paľovčíková
Neobyčajný obyčajný deň
Bol to deň ako každý iný. Ale predsa nebol rovnaký. Niečím sa líšil. A bolo to mnou. Obyčajný deň a predsa som bola na jeho konci taká šťastná.
Som dievča aj žena zároveň. Niektoré veci prinútia človeka dospieť skôr a to je aj môj prípad. Som človek, ktorý sa snaží byť úprimný a to vyžaduje aj od svojho okolia. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Bol to deň ako každý iný. Ale predsa nebol rovnaký. Niečím sa líšil. A bolo to mnou. Obyčajný deň a predsa som bola na jeho konci taká šťastná.
Spomínam si na noc, kedy sme si padli do oka. Na tú noc, keď som tancovala ako bláznivá a veľa som okolo seba nevnímala. Cítila som sa slobodná, voľná. Len ty, ja a hudba. Pripadala som si taká príťažlivá a musím povedať, že aj sexy. Vďaka tebe.
Bolo teplé letné poludnie a na tvári cítila dotyk príjemne teplých slnečných lúčov. Nie, nebudem vás trápiť takými blbosťami. Bez úražky pre spisovateľov, aj keď nechápem prečo sa v knihách zážitky spájajú s počasím. No toto je blog. Môj blog. O reálnom živote, od reálneho človeka, pre reálnych ľudí. A reálni ľudia, podľa mňa, kašlú na to aké bolo počasie.
Kristína svoje prvé manželstvo musela skončiť. Keď sa druhýkrát vydala, dúfala, že to bude nový, lepší začiatok, krajší život. Zo začiatku tomu tak bolo. Netrvalo však dlho, kým začali prichádzať bolestivé údery od života.
Niekedy rozmýšľam, či ešte stále ľúbim alebo je to už len sila zvyku. Je to ešte stále ten cit, ktorý bol na začiatku? Vtedy som zmätená a neviem si odpovedať. Tak ako to vlastne je?
Biele krídla, svätožiara, nebesky modré očká, zlaté vlasy. Takto o nich snívajú deti.
Starenka a starček žili v tom dome od nepamäti. Každé Vianoce zasadli pri vianočnom stole a ďakovali Bohu za uplynulý rok. Starček predniesol modlitbu a potom sa pustili do vynikajúcich jedál, ktoré starenka s láskou pripravovala celý deň.