A zrazu sa ukázala cesta von.
Preč z toho začarovaného kruhu.
Zrazu mohol ukázať, že nemusí trpieť všetku tú bolesť len tak, bez toho, aby niečo spravil.
Nadýchol sa a hodil. Ten lístok bol pre neho satisfakciou, aj keď len malou, ale oslobodzoval ho od tých rokov čo prežil.
Vedel, že trafil, že tá rana bola presne namierená a zabolí. Nedokázal odhadnúť, či aj prinúti niekoho porozmýšľať o jeho utrpení, ale nech...Aj keď bude jeho naničhodný život pokračovať, ale aspoň dal pocítiť, že nemusí už trpieť len on. Z času načas sa vzchopí a udrie. Dá o sebe vedieť. A nie je vylúčené, že údery môžu aj silnieť. Teraz však dostane zabrať. Musí zas chvíľu vydržať než zas príde jeho čas.
Radšej by sa dohodol a zbavil múk, ale po opakovaných pokusoch sa utvrdil v tom, že to nejde. Treba podporovať neočakávané jednorazové útoky, keď druhá strana nečaká úder.
A napokon, zdá sa, že nie je sám.
Možno sa zamyslia, že ubližujú neprávom a možno iba zvýšia tlak. Veď uvidí...
