To, čo prezentuje v súčasnosti pani ministerka Kolíková, mi však, ako bývalému disidentovi Harabinových (myslím Štefana) čias, prikazuje ďalej nemlčať a postaviť sa na otvorený odpor, lebo už toho bolo dosť a zasahuje to nielen do činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a najmä jeho Trestnoprávneho kolégia, ale aj do činnosti celého súdnictva na Slovensku.
Nejde len o Súdnu mapu - tzv. reformu justície (i k tej mám veľa výhrad, najmä že sa robí od stola, bez odbornej prípravy a "od pása", ale najmä, že pani ministerka nie je ochotná počúvať hlas sudcov a myslí si, že stačí pri obhajobe svojich vízií na nich kričať, ak ich vôbec na nejakú diskusiu pozve), ale najmä jej pradstavy o tom ako súdnictvo pracuje a ako by podľa nej malo fungovať.
A tu sa pani ministerka nedohodneme, a navyše mi to už začína pripomínať časy, keď Harabin preklopil z ministra spravodlivosti na predsedu Najvyššieho súdu SR a predsedu Súdnej rady SR, a keď na nás začal strieľať disciplinárkami ako malý chlapec vzduchovkou na vtáčatá.
Váš výrok o mojej kolegyni JUDr. Dane Wänkeovej, ako porušilia všetko, čo robí sudcu sudcom, ako ju treba vyčleniť z nášho kolektívu a ako nesmie hovoriť s iným sudcom, či sudkyňou o iných živých veciach, mi pripomína oné časy, keď som i ja čelil disciplinárnemu konaniu.
Iste máte právo podať návrh na začatie disciplinárneho konania, nikto ho nespochybňuje, ani Vám ho neberie. Ale takto cez médiá ovplyvňovať dopredu rozhodnutie disciplinárneho senátu, prezumovať výsledok a zakazovať sudcom baviť sa medzi sebou, čo i o živých veciac, to je ako keď sa Harabin cítil dotknutý, keď som oznamoval ním páchanú činnosť smerujúcu proti justícii.
Pani ministerka Kolíková zrejme neovláda, lebo nikdy sudkyňou nebola, že okrem samosudcov, je činnosť v súdnictve a rozhodovací proces, ako najdôležitejšia úloha sudcu, založená v zásade na kolektívnej úvahe, poznaní názoru kolegu, a poznaním takého názoru sa vyhľadáva ten najobjektívnejieší podklad pre kvalitné a zrozumiteľné súdne rozhodnutie. Ak vyslovíte onú vážnu myšlenku, že sudca nesmie komunikovať o ním alebo kolegami prerokúvaných veciach,
upcháte gejzír poznania, invencie a nápaditosti pri rozhodovaní sudcov. Fakticky významne sťažíte činnosť súdov a sudcov.
To myslíte vážne, že sa nebudem môcť roprávať s kolegyňou Wänkeovou o veciach, ktoré máme spolu pridelené v senáte, že si nebudem môcť vymeniť názor s ďalšími kolegami Trestnoprávneho kolégia na sporné otázky, či už na zasadnutí kolégia, na poradách, seminároch, či kdekoľvek sa stretneme a vieme, že sme sudcovia (smaozrejme nesmieme sa vydierať a vyhrážať sa inému, ak má odlišný názor - to je totiž Harabinovčina).
Základom práce justície je kolktívne rozhodnutie. Ak ministerka povie, že to zakazuje, tak buď nevie o čom hovorí, lebo nechápe podstatu práce sudcov alebo jej ide zámerne o deštrukciu práce súdnictva. A trošku si myslím, že i Súdna mapa, k tomu smeruje.
Rewforma nie je zbavenie sa všetkých, čo majú odlišný názor, ako pani ministerka, to tu už bolo, a dôvodne neuspelo. V justícii je množstvo šikovných, múdrych a aj statočných ľudí. Nemožno ich hádzať všetkých do jedného vreca, len preto, že niektorí sa mali v rozpore so zásadami práce sudcu a súdnictva svojmu povolaniu spreneveriť. To ukážu zas len rozhodnutia súdov, lebo už máme aj takých, ktorí boli obvinení, zadržaní, a nakoniec "bez ničoho", prepustení.
Pani ministerka, nech podáva disciplinárne návrhy, nech ich odôvodňuje, ako myslí. Ale nech neprejudikuje záver prostredníctvom médií a najmä nech neovplyňuje chod práce súdov a nezastarašuje, lebo to je návrat späť.
Ápropó, ak už mala dr. Wänkeová porušiť všetko, čo sudcu robí sudcom, prečo ju, pani ministerka Kolíková, navrhuje "len" preradiť na krajský súd a nie priamo odvolať z funkcie sudcu.
To nemá opodstatnenie a logiku, pani ministerka Kolíková, nehovoriac o tom, že ja si to, čo Vy, o mojej kolegyni nemyslím.
To, kto bude mať napokon pravdu ale nechám na disciplinárne konanie.
