Táto pragmatická poznámka nemá byť kritikou umelca, že väčšinu času od roku 2006 nerobil vo veci svojho pamätníka nič. Isto to nemá jednoduché. Upozorňujem len na to, že podobné myšlienky - nositeľky jednoduchých gest - rozrieďuje čas, pričom významným zdrojom „sémantického účinku" gesta je aj moment prekvapenia. Oň nás umelec nadobro pripravil. Ak hovorím nás, tak mám na mysli tých sto, dvesto zainteresovaných osôb. Obyvateľom a návštevníkom Košíc, ale tiež neoboznámeným čitateľom art magazínov (možno aj zahraničných) už (po roku 2013) budú môcť byť tieto poznámky ukradnuté. No dôvod, pre ktorý ich tu uvádzam, existuje. A nie hocijaký, aj keď nesúvisí priamo s dielom a jeho konkrétnou podobou. Súvisí s mechanikou, ktorá bude v budúcnosti regulovať jeho hodnotenie ako dobré/zlé umenie. Toto rozhodovanie totiž budú do veľkej miery ovplyvňovať práve „zainteresované osoby", nie obyvatelia sídliska, ktorý sa naň budú „dívať zo svojho bytu".
Prejdime k vážnejším veciam. Títo ľudia raz uvidia tri stodoly na streche paneláku. Podľa Tomáša Džadoňa by sa tak mali stať svedkami „pozitívneho prekonania všeobecne vnímanej traumy, ktorú zanechal bývalý režim a generácia našich rodičov." Nádej na prekonanie traumy (symbolizovanú panelákom) „služobne" staršou architektúrou (stodolou) ohlasuje psychoanalytické inšpirácie (prípadne tiež romantizovanie minulosti a lá Rousseau) . Čo bolo pred tým (príčina traumy), než sa to (trauma) stalo? Vylovíme takto - týmto gestom - korene traumy z kolektívnej (ľudovej) pamäti? Mám hlboké pochybnosti. O prekonávaní traumy nenachádzam v predstavách o tomto diele takmer žiadnu stopu. A nielen kvôli charakteru psychoanalytickej terapie, ktorá je dlhodobou záležitosťou a nie ojedinelým sedením (gestom), a ani nie kvôli rousseauvskej naivite. Na mňa stodola na paneláku pôsobí (iba) vtipne, pričom pointou je tu výrazný kontrast dvoch foriem a ich spojenie, ktoré sa spoľahlivo postará o spomínaný moment prekvapenia. Zmysel pre humor je znamením „prekonania traumy", a hoci je jasné, že vo veci dôsledkov „bývalého režimu" nám ani jedna, ani tri a ani tristo stodôl na panelákoch stačiť celkom isto nebude, tak táto môže byť razantným vizuálnym príspevkom do mľandravej slovenskej diskusie na tieto témy. Takže do toho.
Fedor Blaščák, kritik a kurátor
grafika: vizualizácia Pamätníka ľudovej architektúry, autor Tomáš Tokarčík
