Roky traumy

Zámer postaviť pamätník ľudovej architektúry evidujem už akosi  pridlho na to, že ide o ready made dielo, hoci monumentálneho rozsahu. Preniesť existujúcu stodolu na strechu paneláku by sa azda malo dať aj za rok. Maximálne tri. Aj na Slovensku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Táto pragmatická poznámka nemá byť kritikou umelca, že väčšinu času od roku 2006 nerobil vo veci svojho pamätníka nič. Isto to nemá jednoduché. Upozorňujem len na to, že podobné myšlienky - nositeľky jednoduchých gest - rozrieďuje čas, pričom významným zdrojom „sémantického účinku" gesta je aj moment prekvapenia. Oň nás umelec nadobro pripravil. Ak hovorím nás, tak mám na mysli tých sto, dvesto zainteresovaných osôb. Obyvateľom a návštevníkom Košíc, ale tiež neoboznámeným čitateľom art magazínov (možno aj zahraničných) už (po roku 2013) budú môcť byť tieto poznámky ukradnuté. No dôvod, pre ktorý ich tu uvádzam, existuje. A nie hocijaký, aj keď nesúvisí priamo s dielom a jeho konkrétnou podobou. Súvisí s mechanikou, ktorá bude v budúcnosti regulovať jeho hodnotenie ako dobré/zlé umenie. Toto rozhodovanie totiž budú do veľkej miery ovplyvňovať práve „zainteresované osoby", nie obyvatelia sídliska, ktorý sa naň budú „dívať zo svojho bytu".

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Prejdime k vážnejším veciam. Títo ľudia raz uvidia tri stodoly na streche paneláku. Podľa Tomáša Džadoňa by sa tak mali stať svedkami „pozitívneho prekonania všeobecne vnímanej traumy, ktorú zanechal bývalý režim a generácia našich rodičov." Nádej na prekonanie traumy (symbolizovanú panelákom) „služobne" staršou architektúrou (stodolou) ohlasuje psychoanalytické inšpirácie (prípadne tiež romantizovanie minulosti a lá Rousseau) . Čo bolo pred tým (príčina traumy), než sa to (trauma) stalo? Vylovíme takto - týmto gestom - korene traumy z kolektívnej (ľudovej) pamäti? Mám hlboké pochybnosti. O prekonávaní traumy nenachádzam v predstavách o tomto diele takmer žiadnu stopu. A nielen kvôli charakteru psychoanalytickej terapie, ktorá je dlhodobou záležitosťou a nie ojedinelým sedením (gestom), a ani nie kvôli rousseauvskej naivite. Na mňa stodola na paneláku pôsobí (iba) vtipne, pričom pointou je tu výrazný kontrast dvoch foriem a ich spojenie, ktoré sa spoľahlivo postará o spomínaný moment prekvapenia. Zmysel pre humor je znamením „prekonania traumy", a hoci je jasné, že vo veci dôsledkov „bývalého režimu" nám ani jedna, ani tri a ani tristo stodôl na panelákoch stačiť celkom isto nebude, tak táto môže byť razantným vizuálnym príspevkom do mľandravej slovenskej diskusie na tieto témy. Takže do toho.

Skryť Vypnúť reklamu

Fedor Blaščák, kritik a kurátor

grafika: vizualizácia Pamätníka ľudovej architektúry, autor Tomáš Tokarčík

Pamätník ľudovej architektúry

Pamätník ľudovej architektúry

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Na tom, aby Pamätník ľudovej architektúry vznikol, pracujú: Tomáš Džadoň, umelec a autor, Tomáš Tokarčík, architekt projektu, Zuzana Bodnárová, kultúrna manažérka z centra BANSKÁ ST A NICA Contemporary, Gabriela Kisová, galeristka a kurátorka, Lukáš Berberich, dramaturg kultúrneho centra Tabačka, výtvarný teoretik a publicista Palo Fabuš, a ďalší nadšenci, o ktorých sa dozviete viac aj na tomto blogu. Zoznam autorových rubrík:  Umenie v mestePanelový diskurzNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

8 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu