Na tom, aby Pamätník ľudovej architektúry vznikol, pracujú: Tomáš Džadoň, umelec a autor, Tomáš Tokarčík, architekt projektu, Zuzana Bodnárová, kultúrna manažérka z centra BANSKÁ ST A NICA Contemporary, Gabriela Kisová, galeristka a kurátorka, Lukáš Berberich, dramaturg kultúrneho centra Tabačka, výtvarný teoretik a publicista Palo Fabuš, a ďalší nadšenci, o ktorých sa dozviete viac aj na tomto blogu. Zoznam autorových rubrík: Umenie v meste, Panelový diskurz, Nezaradené
Zámer postaviť pamätník ľudovej architektúry evidujem už akosi pridlho na to, že ide o ready made dielo, hoci monumentálneho rozsahu. Preniesť existujúcu stodolu na strechu paneláku by sa azda malo dať aj za rok. Maximálne tri. Aj na Slovensku.
Každý nový pomník vo mne vyvoláva pocit márnosti, ba až zdesenia - Preboha, ako to bude vyzerať? -, a po získaní odstupu sa rad radom vynárajú otázky typu: Čo je hodné našej pamäti? Ako sa stáva udalosť historickou udalosťou, osoba významnou osobnosťou a ľudský produkt pomníkom? Ale načo vôbec stavať pomníky? Nie je to aktivita vlastná obdobiu národného obrodenia a umenia akademizmu, historizmu a eklektiky? Nie je to mrhanie mramorom, bronzom a peniazmi? Nie je to prejav novodobého nenasýteného nacionalizmu, snahy jednotlivcov o vlastný pomník?
