Dnes sa veľa diskutuje o tom, či dokáže mať umenie reálny spoločenský vplyv. Napríklad aj v rámci berlínskeho bienále, ktoré práve prebieha. Dôkazom toho, že áno, je azda najkurioznejší a vo svete najznámejší projekt fúzie socialistického urbanizmu a súčasného umenia po páde železnej opony, ktorý sa zrodil v albánskom hlavnom meste Tirana. Jeho iniciátorom bol primátor mesta, umelec a politik Edi Rama. Do úradu bol zvolený v roku 2000 a krátko na to spustil masívnu revitalizáciu najchudobnejšieho európskeho hlavného mesta zdevastovaného komunistickou diktatúrou, dal zbúrať viacero čiernych stavieb a fasády panelových domov natrieť pestrými farbami. Nápad oprášil utopické vízie avantgárd skorého 20. storočia a vniesol ich do reality. Starosta Tirany si prizval umelcov, aby navrhli farebné riešenie zanedbaných socialistických budov. Bolo to v rámci medzinárodného bienále súčasného umenia a už na jeho druhom ročníku v roku 2003 sa projektu zúčastnili svetoznámi umelci ako Olafur Eliasson či Liam Gillick, ktorých návrhy fasád sa v meste skutočne zrealizovali. Anri Sala, renomovaný umelec albánskeho pôvodu, práce zdokumentoval vo videu s názvom Dammi i colori. Edi Rama odhadol silu umenia a vyjadril presvedčenie, že jeho politická moc pri budovaní demokracie je oveľa účinnejšia ako armáda policajtov, pretože posilňuje komunitné myslenie, verejnú diskusiu a zvyšuje kvalitu života, čím v konečnom dôsledku prispeje aj k redukcii kriminality a korupcie.
Text: Gabriela Kisová
Rozhovor s Edi Ramom a Anrim Salom v Tate Modern v 2009 tu....
