reklama

Stodoly na paneláku - stavebný denník umelca

Pamätník ľudovej architektúry už od polovice roku 2011 nie je iba o umení, ale najmä o príprave a riadení stavby. Preto v tomto texte vystupujem v úlohe investora a nie výtvarníka. Na prvý pohľad jednoduchá vec je v skutočnosti z technického hľadiska komplikovaná a riskantná. Ako umiestniť tri zrubové stodoly na bytový dom?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

PANELÁK

Panelák je veľmi pevná konštrukcia zložená z prefabrikovaných dielcov. Podstavcom pre stodoly sa v našom prípade stala sústava P1.14., ktorej obvodový pláštpozostáva z nosných dielcov hrúbky 300 mm. Obvodové vrstvené dielce sa skladajú z vnútornej nosnej betónovej vrstvy hrúbky 150 mm, tepelnoizolačnej vrstvy z penového polystyrénu hrúbky 80 mm a vonkajšej ochrannej betónovej membrány hrúbky 70 mm. Zvislé nosné steny sú zo železobetónových panelov hrúbky 150 mm, jednotnej výšky 2 650 mm, z betónu C16/20 (B III.).

Panelák na Lidickom námestí 1 bol kompletne zrekonštruovaný. Od roku 2000 sa postupne zateplila strecha, fasáda, zamurovalo sa schodisko a vymenili sa výťahy. Prebehla i kompletná rekonštrukcia interiéru a chodieb. Pre Pamätník ľudovej architektúry bola podstatná jeho strecha.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

POSTUP PRÁC

Na začiatku bolo potrebné určiť pracovný postup, od ktorého sa odvíjali následné kroky. Do predrealizačného projektu sme v roku 2011 použili predbežný rozmer stodôl - tj. 8 x 7 m. Celkovú váhu Pamätníka sme odhadli na 30 ton. Stáli sme pred otázkou, či panelák takúto záťaž vydrží. Bolo jasné, že len pri roznesení váhy na nosný systém bytového domu.

Prvé riešenie poznamenali nedostatočné podklady. V prvom architektonickom návrhu z roku 2011 od Mgr. Art. Tomáša Tokarčíka (TOTAL studio s.r.o.) sme vychádzali z dobovej technickej dokumentácie, ktorú sme získali z bytového družstva. Sústava P1.14 bola podľa nej navrhnutá s jednoplášťovou strechou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvý architektonický návrh a statika rátala s prácou oceliarov a tesárov priamo na streche a jednotlivé objekty mali byť posadené na betónových kockách o rozmere 100 x 100 cm nad nosnými priečkami domu. Predrealizačný projekt tiež rátal s úpravami rozmerov stodôl, čo som nechcel pripustiť. Mojim cieľom bolo dostať na strechu presne to, čo zoberieme z dediny. Preferoval som maximálne rešpektovanie pôvodnej architektúry, pokiaľ to strecha paneláku a jej rozmery dovolia.


Foto:  Prvý návrh architekta Mgr.Art Tomáša Tokarčíka, osadenie na betónové kocky.


Po konzultácii s Doc. Ing. Vincentom Kvočákom a doktorandami Ladislavom Bekem a Renátou Vargovou z Technickej univerzity v Košiciach došlo k zmene návrhu a upravil sa spôsob uloženia. Statici navrhli roznášacie rošty z oceľových profilov HEA 140 (tzv. „íčko“), presne kopírujúce a zachovávajúce pôdorysy stodôl, ktoré mali byť uložené nad nosnými stenami domu na betónových pätkách. Kotvenie roštu do výťahovej šachty malo zabrániť horizontálnemu posunu, ktorý by teoreticky mohol spôsobiť vietor. Stále sme však boli v teoretickej rovine, kedže sme nemali súhlas vlastníkov a tvorila sa dokumentácia pre stavebné povolenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

REALIZÁCIA

Kým statici pracovali, ja som sa usiloval o súhlas vlastníkov bytov. Ten sa mi podarilo získať až 12. a 13. novembra 2012. Po hlasovaní o prenájme strechy („za“ bolo 36 z 48 vlastníkov) sa mohla začať príprava na realizáciu. Čas zabralo i odsúhlasenie rozpočtu z MK SR. Vo februári 2013 nám bol pridelená čiastka 38 530 Eur, ktorá tvorila 70% celkového rozpočtu potrebného na realizáciu diela.

Od začiatku roku 2013 som oslovoval rôzne oceliarske a tesárske firmy, firmy, ktoré realizujú bleskozvody, firmy, ktoré disponujú žeriavmi. Urobil som prieskum trhu a po cenovej kalkulácii všetkých služieb mi vychádzalo, že z prideleného grantu MK SR budem môcť projekt s ťažkosťami, ale predsa, realizovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zlom nastal vo chvíli, keď sa vykonala obhliadka strechy. Až vtedy sa zistilo, že strešná konštrukcia je pôvodná, dodatočne zateplená sklenenou vatou a pokrytá hydroizolačnou fóliou FATRAFOL, ktorej životnosť sa blíži ku koncu. Bolo jasné, že položiť Pamätník na betónové kocky znamená prerezať fóliu, osadiť kocku a znova opraviť izoláciu, aby nedošlo k prieniku vody na strechu. Tak isto sme si nevedeli predstaviť prácu tesárov približne 3 týždne priamo na streche s trámami dlhými až 10 metrov. Fóliu by sa s určitosťou nepodarilo zachovať vodotesnú a nevedeli by sme zaručiť bezpečnosť práce robotníkov.

Druhá komplikácia nastala pri overení podkladov pre statické posúdenie, kedy sa sondou zistilo, že strecha je na rozdiel od pôvodnej dokumentácie dvojplášťová. Znamená to, že medzi plafónom posledného bytu a horným plášťom strechy je 20 cm veľká dutina, v ktorej sú naskladané vankúše s perlitom (izolácia). Horný plášť je posadený na porobetónových tvárniciach (za socializmu známe ako „yporky“) a to znamená, že nie je nosný. Jediné riešenie tejto vážnej komplikácie bolo prepichnúť horný plášť a posadiť celú váhu stodôl na nosný systém. Oceľové rošty tak musia mať „nožičky“, ktoré musia byť posadené priamo na nosné steny.

Foto: Noha oceľového roštu, ktorá prechádza strešným plášťom. Návrh Ing. Katarína Lučiaková.


Keď nastal problém so strešnou konštrukciou, úprimne som si myslel, že s projektom končíme. Obyvatelia domu síce stavbu Pamätníka odsúhlasili, no s tým, že stodoly na strechu „iba“ posadíme a so strechou nebudú vôbec pevne spojené. Bol jún 2013 a jediným riešením bolo presvedčiť zástupcu SVB – Košice, že pokiaľ stodoly majú byť na ich dome, musíme do strechy urobiť 30 dier o veľkosti 50 x 50 cm a celkovo tak odstrániť 7,5 m2 horného plášťa. Uvedomoval som si, že urobiť 30 dier do strechy, ktorá je v poriadku a nezateká, je pre obyvateľov i pre mňa obrovský risk.

NOVÉ RIEŠENIE

Nechal som vypracovať nový statický projekt a posúdenie od firmy ERBY, ktorá sa špecializuje na osadzovanie antén mobilných operátorov na bytové domy a má praktické skúsenosti s dvojplášťovými strechami. Kedže sa zmenil postup práce, tesári „Oravskí bobri“ musia skladať stodoly pod panelákom a na strechu ich posadíme žeriavom. Aby pri zdvihu nedošlo k deformácii rámu a uvoľneniu nákladu, navrhol Ing. Marek Gaži vyrobiť oceľové rošty silnejšieho profilu HEA160 s dodatočnými výstužami. Každý rám má 6 úväzov, ktoré bude „viazač špecialista“ skracovať tak, aby dostal zruby do vodorovnej polohy. Niektoré trámy bolo potrebné vymeniť za nové z čerstvého dreva, čo mení i ťažisko objektu. Vzhľadom na zmenu profilu z HEA 140 na HEA 160 došlo k nárastu váhy ocele takmer o 100 %. Celková váha Pamätníka sa teraz pohybuje okolo 40 ton, oceľové prvky vážia 9,5 ton. „Náš“ panelák P1.14 je však pri prenesení váhy na nosný systém schopný uniesť až 160 ton. Roznášacie rámy stoja na nohách prierezu 179 mm a sú vysoké 1 m. Zvnútra sú vyplnené sklenenou vatou, aby sa prerušil tepelný most a aby bol pod konštrukciou priestor pre izolatérov. Celý Pamätník tak bude na ráme cca 40 cm od úrovne strechy.

Foto: Rošt navrhnutý Ing. Marekom Gažim, ERBY spol. s.r.o.


Stodoly majú rozmery 10 x 6 m, 8 x 7 m a 6 x 5 m. Dve budú upravené tak, aby obišli výťahovú šachtu. Strechy stodôl budú úplne nové, a tiež budú na strechu paneláku položené žeriavom.

Celková plocha strechy je 400 m2, Pamätník ľudovej architektúry zaberie plochu 178 m2.

Foto: Aktuálny podorys podľa ktorého Pamätník staviame. Návrh Ing. Marek Gaži, ERBY spol. s.r.o.

FIRMY PODIEĽAJÚCE SA NA STAVBE PAMÄTNÍKA ĽUDOVEJ ARCHITEKTÚRY

Statika: Erby spol. s.r.o.

Oceľové konštrukcie: COLAR s.r.o.
Tesárske práce: Oravskí bobri
Bleskozvod: Privel s.r.o.
Žeriav: Žeriavy Košice

Celkové náklady realizácie projektu za obdobie 2011 - 2013 sú cca 70 000 Eur.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Text: Tomáš Džadoň, september 2013, Košice



Pamätník ľudovej architektúry

Pamätník ľudovej architektúry

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Na tom, aby Pamätník ľudovej architektúry vznikol, pracujú: Tomáš Džadoň, umelec a autor, Tomáš Tokarčík, architekt projektu, Zuzana Bodnárová, kultúrna manažérka z centra BANSKÁ ST A NICA Contemporary, Gabriela Kisová, galeristka a kurátorka, Lukáš Berberich, dramaturg kultúrneho centra Tabačka, výtvarný teoretik a publicista Palo Fabuš, a ďalší nadšenci, o ktorých sa dozviete viac aj na tomto blogu. Zoznam autorových rubrík:  Umenie v mestePanelový diskurzNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

75 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

754 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu