Zvláštna hra tieňov

Bol to jeden z tých upršaných dní, kedy má človek pocit, že nič nemôže vyjsť, že sa všetko akosi celkom prirodzene musí pokaziť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

V živote každého z nás sú kapitoly, ktoré sú uzavreté. No možno uzavretým nazvať čosi, čo je ešte stále príčinou množstva nezodpovedných otázok? Čosi, o čom sa nikdy nehovorilo a je to nepochopiteľne, a predsa celkom samozrejme pokladané za ukončenú záležitosť, hoci slovo “koniec” nikdy nezaznelo? Je v našich silách urobiť jednoducho čiaru a začať úplne odznova? ...no na minulosť by sme zabúdať nemali. Má zmysel ju oživovať a možno tak pôsobiť zbytočnú bolesť alebo by sme sa postupne mali všetci začať učiť umeniu ekvilibristiky? 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prechádzala sa ulicami. Od skiel okuliarov sa odrážalo svetlo pouličných lámp, ktoré sa teplou žiarou dotýkali vlhkých chodníkov. Počula len pravidelnú ozvenu svojich krokov. Ani jediná tvár. Nič prekvapujúce. Neurobila chybu? Utiekla. Robí ju teraz? Odrazu už nebola sama, vlastne...dostala sa do nečakane veľkej spoločnosti. Prenasledovali ju jej vlastné myšlienky, aj napriek zúfalej snahe udusiť ich už v zárodku. Napokon, ani najnehostinnejšie miesta tejto planéty nie sú holé, stačí drobné semienko a medzi studenými skalami vzklíči a vyrastie zelený život. Možno ešte odolnejší ako by bol za normálnych (?) okolností.Prečo ona? Nepokojným pohybom ruky zotrela jagavú kvapku. Zúfalstvo sa v momente rozplynulo ako ranná hmla nad mestom, aby sa premenilo na hnev. Energia, nech je akákoľvek, sa nestráca, iba mení svoju formu.

SkryťVypnúť reklamu

Slabá chvíľa. Viac sa to nestane. Zrýchlila. Zvedavo sa rozhliadla. Nepribudol žiaden pohyblivý tieň. Našťastie. Zahanbila sa. Pred sebou. Slabosť...  

Ale...   Milovala noc, a napriek tomu dúfala, že na jej tvár dopadne lúč hrejivého svetla. Lúč, ktorý prežiari olovený opar vypĺňajúci prázdno navôkol. Opäť raz zastala. Nehlučne, akoby len tak mimochodom sa otočila a zahľadela do diaľky ležiacej za ňou. Celkom živo sa jej vybavila kaluž mrazivo studenej vody drzo sa škeriaca v strede ulice, ktorá náhle zajala jej chodidlo. Ten pocit chladu sa začal rozlievať do celého tela. Pocit prenikajúci celou bytosťou. Odkiaľsi k nej doliehali hlasy ako atrament rozpitý na papieri. Silneli, naberali jasnejšie kontúry, približovali sa, boli čoraz reálnejšie... Jemné cinknutie kľúčov ju náhle vytrhlo z úvah. Neuvedomila si, ako sa dostala až pred dvere, nezaregistrovala schodisko pri nohách vinúce sa smerom nadol. Automaticky vložila kľúč do zámky a zvrtla ním. Ovanula ju známa zmes vône chladu a papiera pomaly sa plaziaca k dverám, akoby sa pokúšala unkniknúť....pred sebou. Prekročila prah a vstúpila do sveta, ktorý sa stal jej útočiskom. Posledným osamelým miestom...Ticho rušilo len tikanie hodín a jemný šuchot plášťa...A ešte čosi ...tie nepatrné drobné zvyšky dažďa, ktoré so sebou priniesla, kvapkajúce z uvoľnených prameňov vlasov. Svetlo by pôsobilo rušivo, no bolo to práve ono, čo priťahovalo jej pozornosť. Istým krokom prešla cez miestnosť a pristúpila k oknu. Zvláštna hra tieňov...

Lenka Pančurová

Lenka Pančurová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V registracii sa odrazu objavila otazka :Kto ste? A ja som po dlhom case stratila rec... Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenápre seba, pre vás......len tak...

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu