Jeho postoj bol asi takýto: drvivá väčšina občanov, ktorí spĺňajú zákonom predpísané limity (napr. vek, bezúhonnosť, politická alebo občianska nominácia) pri plnom nasadení je schopná plnohodnotného a zodpovedného výkonu tejto funkcie. A nepotrebujú k tomu žiadne mimoriadne „osvietenia", či zvláštne nadanie a schopnosti. Plné nasadenie znamená mobilizáciu svojich komunikačných schopností s poslancami, s občanmi, s kolegami starostami z okolitých obcí a aj v rámci ich stavovskej organizácie, so štátnou správou na všetkých jej úrovniach. Ďalej urobenie si prehľadu o situácii v obci, o jej potrebách a reálnych možnostiach, naštudovanie si potrebnej legislatívy a informácií potrebných ku kvalifikovanému rozhodovaniu. A tiež aj vytváranie si priateľských a spriaznených väzieb na vplyvné kruhy ako na obecnej, tak aj na regionálnej a republikovej úrovni. Na moju pochybovačnú námietku, že asi to predsa len také ľahké nebude, mi priateľsky odpovedal: „Ty si naozaj myslíš, že s takým množstvom informácií, s takým „personálnym aparátom", s takým časovým fondom a s takými rozsiahlymi právomocami a možnosťami manévrovania je naozaj problematické pre priemerne nadaného občana úspešne vykonávať túto funkciu?"
Doteraz som si nie celkom istý, či je to ozaj také jednoduché. Ako môjmu bývalému kolegovi - poslancovi, tak aj mne je ozaj ťažké jednoznačne tvrdiť niečo, čím sme ani jeden neprešli. Neviem ani teraz, či podmienkou úspešnosti starostu je jeho predchádzajúce osvietenie, alebo len jeho poctivý prístup k tejto verejnej funkcii. No jedno poznanie sa predsa len objavilo: Aj napriek rozsiahlym právomociam, dostatku času, aparátu na úrade, množstvu informácií a prehnanému sebavedomiu častokrát nezdravo pozitívna sebaprezentácia starostov môže im byť viac na ujmu, ako na osoh. Naopak - sústredenie sa nie na seba, ale na plnenie povinností a záväzkov je asi tým najvyšším stupňom osvietenia, aké sa môže (hoci aj dodatočne) dostať starostovi aj v takej obci, akou je Sečovská Polianka.
Myslím, že sme na dobrej ceste.
PS: Športu zdar!