„Nikdy nie je niečo užitočné, ak to nie je zároveň mravne dobré. A je to mravne dobré nie preto, že je to užitočné, ale je to užitočné preto, lebo je to mravne dobré." M. T. Cicero.
V súvislosti s polemikami o tom, kto je väčšie či menšie zlo z našich zostávajúcich prezidentských kandidátov som sa pokúsil aplikovať tento výrok (žeby dokonca princíp?) na aktuálnu pozíciu mnohých, ktorí váhajú s tým, koho voliť a či vôbec voliť.
Nebudem prepisovať moje myšlienkové labyrinty, predostriem len výsledok.
Volič má až tri možnosti - voliť kandidáta 1, alebo kandidáta 2 alebo nevoliť.
Ak uznám pravdivosť výroku jedného z najznámejších Rimanov (ak ju uznal Pius XI., kto som ja, aby som, ju spochybňoval?), samotná účasť na voľbách má zmysel len vtedy, ak uznám, že tento inštitút je sám osebe mravne dobrý, správny. A že mojou voľbou môžem napomôcť dobru a umenšiť zlo. A je to plebiscit aj o tom, kto bude reprezentovať navonok a dovnútra našu krajinu.
Teda - ak je to v mojom ponímaní mravne dobré, voliť prezidenta je užitočné.
A preto platí aj opačne - voľba prezidenta v ľudovom hlasovaní nie je mravne dobrá iba preto, že sa ňou sleduje predovšetkým istý úžitok, trebárs presadenie svojho kandidáta a porážka druhého. Vtedy začína byť mravne zlá. A to aj vtedy, keď sa niektorý z kandidátov - v našom prípade už obaja - onálepkujú smiešnymi titulmi „menšie zlo" a „väčšie zlo". Človek predsa je tvor slabý, a keby sme mali voliť prezidenta bez žiadneho „zla", potrebovali by sme nejakého svätca.
Tak, ako aj pôvodný Cicerov výrok sa zdá byť zbytočnou komplikáciou všedného života, tak sa zdá byť aj zbytočné moralizovanie niektorých aktérov spoločenského života o tom, čo je a čo nie je ešte morálne, mravné, prípustné ap. Ak je však pôvodný výrok pravdivý, je dobrý a dôležitý. Preto aj verejné uvažovanie o tom, či voliť a podľa akých kritérií je dobré.
Výsledok demokratických prezidentských volieb bude zodpovedať svojmu účelu len vtedy, ak v tajnom hlasovaní voliči odovzdajú hlas tomu kandidátovi, pri ktorom nebudú musieť robiť so svojím svedomím kompromisy len preto, aby zabránili víťazstvu jeho protikandidáta.
Ak tie kompromisy pod (mediálnym či iným) tlakom kohokoľvek a čohokoľvek občan - volič bude nútený prijímať, morálne správnou voľbou v tomto prípade bude zvoliť tretiu možnosť. A tou je jednoducho nevoliť. Aj pri takom úkone, akým je voľba hlavy štátu je dôležité, aby svedomie človeka - občana ostalo slobodné. Aj za cenu, že budú nasledovať výčitky „akožedemokratov" či „najpravovernejších Slovákov", že vyhralo „väčšie zlo". Toto treba odmietnuť, a s tým aj hystériu opierajúcu sa o kult demokracie ako novodobého náboženstva. Vieme, že tá je len najlepším z najhorších spôsobov vládnutia. Teda - klídek.
A nikto - ani páter Ján Krstiteľ Baláž na jednej strane, ani premiér Róbert Fico na druhej strane by nemali ľudí tlačiť ku kompromisom s vlastným svedomím. Zdá sa však, že je to skôr tábor občianskej kandidátky (podpredsedníčky SDKÚ), kto tlačí ľudí do kúta. Takže - nedať sa zatlačiť do kúta je výzvou najbližších dní.
Lebo ako by povedal klasik - môže to byť užitočné, lebo každý hlas sa ráta (pre politické ašpirácie obidvoch táborov), no bude to na úkor mravného dobra voliča, ktorý chce mať svojho prezidenta.
Teda: „Nikdy nie je niečo užitočné, ak to nie je zároveň mravne dobré." Cicero
Ozaj, viete, že väčšina národa tieto voľby aj bez tohto článku nepokladá za „svoje"?
