Bez ohľadu na svetonázor tých, čo túto možnosť v duchu "spoločenskej dohody" schválili - teda volených zástupcov ľudu by im mal niekto pripomenúť, že otvárajú Pandorinu skrinku.
Kto sa nazdával, že legalizovaním potratov pred niekoľkými desiatkami rokov sa potrat stane masovovyužívaným prostriedkom na reguláciu osobného pohodlia miliónov žien? Toto si určite nevedel predstaviť nikto. Stámilióny potratov za posledných sto rokov. Nestane sa eutanázia jedným zo spôsobov riešenia demografickej krízy v budúcnosti?
Riziko eutanázie je aj v tom, že deklaruje použitie iba v krajných prípadoch, v nevyliečitešných prípadoch, v neznesiteľných bolestiach, po vyjadrení nejakého lekárskeho konzília, po vyjadrení samotného trpiaceho ap. No nikto po otvorení tejto "skrinky" nezaručí, že tu nenastane tlak na "liberálnejšie" vykonávanie tejto praxe, tak, ako sa to stalo s potratmi.
Z potratov totiž len nejakých pár percent pripadá na prípady znásilnenia, ťažkého poškodenia plodu, vysokého stupňa ohrozenia matky ap. Zvyšok sú to potraty zo sociálnych dôvodov (rôzneho druhu - okrem chudoby, spoločenského a kariérneho obmedzenia aj maloletých a starších žien ap.) Kto zaručí, že o nejaký čas aj eutanázia nebude "liberalizovaná" tak, ako potraty? Teda že na jej vykonanie stačí jednoducho jasný prejav vôle jednotlivca?
Nie som žena, teda neriešil som dilemu potratu. Som relatívne mladý a zdravý, neriešim dilemu dobrovoľného odchodu z toho sveta. Neodsudzujem tých, ktorí k týmto rozhodnutiam pristúpili. Sám som človek slabý, a nenamýšľam si, že "stojím a padnúť nemôžem". No pýtam sa sám seba:
Naozaj je to správne, že aj bioetické otázky sú v demokracii vecou spoločenskej dohody?
