Horúce inflačné čísla, ktoré v eurozóne dosahujú historické rekordy a v Spojených štátoch 40-ročné maximá a ktoré nevykazujú znaky poľavovania, vedú v ostatnom čase k akcelerácii rastu dlhopisových výnosov.
Objem dlhu s negatívnym výnosom klesol pod päť biliónov dolárov, čo je najmenej za sedem rokov. Dokonca aj 10-ročný nemecký vládny výnos sa konečne vynoril nad nulu, prvýkrát od jari 2019, keď sa od úvodu roka posunul nahor takmer o 50 bázických bodov, podobne ako americký s rovnakou maturitou, ktorý pokoril dvojpercentnú métu prvýkrát po dva a pol roku.
Trhy reagujú na vysoké inflačné tlaky tým, že započítavajú čoraz rýchlejšie sprísňovanie menových politík. Ceny úrokových derivátov naznačujú už šesť zvýšení sadzieb Fedom po 25 bázických bodov a mnohí investori či veľké banky na Wall Street predpokladajú dokonca sedem. Navyše, je zrejmé, že aj „donedávna spiaca a voči inflácii hluchá a slepá“ ECB je pritlačená k múru a mantra jej prezidentky Christine Lagardovej o nepravdepodobnosti splnenia podmienok pre zvyšovanie sadzieb v tomto roku sa s vysokou pravdepodobnosťou nenaplní (aj preto ju na ostatnom zasadnutí už ani nespomenula), pričom trh kalkuluje (zatiaľ) s dvoma „hikmi“ po štvrť percente.
Vyššie výnosy (ako dôležitý diskontný faktor) dostávajú akciové trhy a ich valuácie, pochopiteľne, pod tlak. A to dokonca taký, že postpandemický nárast ocenenia na Wall Street bol v zásade vymazaný, firmy s nízkou kapitalizáciou sú relatívne najlacnejšie za ostatné dve dekády a de facto plne započítali príchod recesie, ktorá je podľa nás nízko pravdepodobná.
Práve naopak, predpokladáme pokračovanie svižného nadtrendového globálneho ekonomického rastu pri otváraní ekonomík, raste mobility s ústupom omicron variantu koronavírusu a určitým zlepšením úzkeho hrdla logistických reťazcov. To by malo ďalej podporiť spotrebiteľský dopyt, kde domácnosti majú silné bilancie a nie sú príliš zadlžené, kde firemný sektor budú podporovať stále priaznivé finančné podmienky, pričom vyššie náklady by mali byť schopné vďaka silnému dopytu sa premietnuť do vyšších cien, čím by sa ziskové marže nemali dostať pod tlak.
Navyše neočakávame, že jastrabí pivot so štartujúcim cyklom zvyšovania sadzieb a kvantitatívneho sprísňovania Fedom a ďalšími veľkými centrálnymi bankami by mohol vykoľajiť aktuálne hospodárske oživenie, keď žiadna z nich nezvýši v dohľadnom čase úroky na čo len neutrálnu úroveň, nieto ešte nad inflačné projekcie. Inak povedané, reálne sadzby ostatnú stále negatívne. Okrem toho predpokladáme, že centrálne banky nebudú ani viac jastrabie ako to, čo už je (panicky) započítané v cenách aktív. Plusom pre globálny ekonomický rast by mala byť práve sa rodiaca akcelerácia čínskej ekonomiky podporená uvoľnením lokálnej menovej politiky.
Akciové trhy by sa s novou realitou menovej politiky preto mohli vyrovnať a obnoviť svoj rast. Špeciálne, ak budú vysoké inflačné tlaky v druhej polovici roka zmierňovať. Sentiment na nich je teraz najviac medvedí od jari 2020, teda od dna koronašoku. Práve v takýchto časoch však zvykne na trhoch nastať obrat.
