Akciové trhy na oboch brehoch Atlantického oceánu sa v priebehu októbra vrátili k robustnému rastu. Široký americký akciový index S&P 500 rástol od minulomesačných miním o vyše 10 percent a v ostatných týždňoch takpovediac sériovo a na počkanie prepisoval historické maximá. Rekordy pritom lámali aj ďalšie kľúčové indexy: bluechipsový Dow Jones, technologický Nasdaq Composite, ako aj paneurópsky STOXX 600 a globálny MSCI World.
Nákupnú náladu podporovala v prvom rade silná výsledková sezóna firiem za tretí kvartál, najmä na Wall Street, ktorá vysoko prekonala očakávania a odsunula na vedľajšiu koľaj obavy zo stagflačného prostredia a energetickej krízy.
Trhy sa dokázali povzniesť nad fakt, že ostatne zverejňované makrodáta ukazujú na vädnutie globálneho ekonomického oživovania, ako aj na fakt, že inflačné tlaky sú vyššie a pretrvajú zrejme dlhšie oproti pôvodným prognózam.
Investori sa jednoducho priklonili k názoru, že svetová ekonomika si udrží, napriek určitému zvoľneniu, stále solídny nadtrendový rast a protivetry jej oživovania v podobe delta variantu koronavírusu, vysokých cien energií a narušených dodávateľských reťazcov by mali v nasledujúcich kvartáloch postupne ustupovať a zvoľniť by sa mal aj rast spotrebiteľských cien. Koniec koncov, prvé signály týmto smerom už začínajú blikať, čo by malo umožniť pokračovanie robustnej cyklickej obnovy. Navyše, spomaľovanie čínskej ekonomiky je v poslednej fáze a je predpokladaná jej reakcelerácia v dôsledku obratu lokálnej fiškálnej a menovej politiky. Toto by mohlo byť prostredie, v ktorom sa bude naďalej dariť aj firemnému sektoru.
Nákupnú náladu na akciových trhoch v ostatných dňoch podporuje aj prekvapujúco menej agresívny postoj veľkých centrálnych bánk, ktoré mali začiatkom novembra zasadnutia, voči vysokým inflačným tlakom v porovnaní s tým, čo čakali trhoví hráči. Fed oznámil len dopredu naznačený tapering, teda redukciu nákupov dlhopisov o 15 miliárd dolárov mesačne, pričom prudký rast cien nekomunikuje ako zásadný problém a v podstate trvá na jeho dočasnosti. Bank of England v rozpore s očakávaniami nezvýšila úrokové sadzby a to isté platí aj o Reserve Bank of Australia. Navyše, prezidentka ECB Christine Lagardová silno signalizovala, že je veľmi nepravdepodobné, aby banka zvýšila sadzby v roku 2022. Lokálne malé centrálne banky ako Česká národná banka, ktoré už začali cyklus zvyšovania sadzieb, nedokážu globálne trhy zásadnejšie ovplyvniť.
Inak povedané, bude to znamenať pokračovanie finančnej represie, keď reálne úrokové sadzby ostanú hlboko záporné aj pri pozvoľnej redukcii menovej akomodácie. Znamená to, že investori by mohli naďalej preferovať akcie v rámci hesla „niet inej alternatívy“ hľadania výnosov pri padajúcich cenách dlhopisov.
Špeciálne, ak sa robia pokroky na poli verejných financií v USA, kde Kongres schválil veľký infraštruktúrny výdavkový balík Bieleho domu a čoskoro sa k tomu pridá aj gigantický program sociálnych výdavkov. Súčasne trhoví hráči prestali byť nervózni aj okolo vývoja čínskeho developera Evergrande, keď je zrejmé, že jeho bankrot nebude spúšťačom lavíny inde vo svete.
Napriek vysokým valuáciám si teda nemyslíme, že by na akciových trhoch bola bublina. Bublinou je skôr rozprávanie o nej!
Iste, korekcia na trhoch môže prísť po svižnom raste v ostatných týždňoch kedykoľvek. Špekulovať okolo nej sa však rozhodne neoplatí, v zásade ju nikto nedokáže konzistentne predpovedať. Snaha o časovanie vstupov či výstupov na trh a vyhnutie sa korekciám stojí väčšinu bežných investorov viac peňazí, ako keby počas poklesu ostali plne zainvestovaní.
