Energetický šok
Za rastom cien energií na čele s plynom a elektrinou je nielen rýchlo sa oživujúci postpandemický dopyt, ale aj konjunkcia viacerých faktorov na strane ponuky.
Jednak išlo o nepriaznivé počasie, keď dlhá zima 2020/2021 vyprázdnila zásobníky plynu a pred nasledujúcou zimnou sezónou sa prudko zvýšil dopyt po tejto komodite.
Okrem toho najmä v Európe v ostatných mesiacoch málo svietilo a fúkalo, čo obmedzilo výkon veterných a solárnych elektrární, a to isté platí o nízkom stave riek, čo limitovalo dodávanie energie z vody.
To ďalej zvyšovalo dopyt po plyne (a neskôr aj po uhlí), keď práve plynové a uhoľné elektrárne vyrovnávali výkyvy dodávok zelených energií. Špeciálne po iracionálnom a urýchlenom spôsobe prechodu k zelenej energii v rámci EÚ vrátane nezmyselného konca jadrovej energetiky v Nemecku. V rámci boja proti fosílnym palivám sa zvyšujú aj ceny emisných povoleniek, čo samo osebe výrazne tlačí na ceny energií v Európe.
Navyše Nórsko realizovalo dlhšiu údržbu svojej plynovej infraštruktúry, čo zvyšovalo previs dopytu po plyne nad ponukou. Okrem toho Európa začala súťažiť o lacnejší americký skvapalnený zemný plyn s dobre platiacou a rýchlo rastúcou Áziou.
K eskalácii cien plynu a následne aj elektriny, z ktorej sa vyrába, pomohla aj geopolitická hra Moskvy, ktorá obmedzila dodávky plynu do západnej Európy s cieľom vytvorenia tlaku na rýchle spojazdnenie plynovodu Nordstream 2.
Drahá je aj ropa, s cenou severomorského Brentu na trojročných maximách, keď OPEC+ len pomaly z opatrnosti zvyšuje produkciu, ktorá nestíha za dopytom. Navyše sektor ťažby čelí podinvestíciám, okrem iného aj pre tlaky tvorcov politík na preferovanie zelených zdrojov, a bude požadovať vyššie ceny energií na to, aby zvýšil investičnú aktivitu, keď pre regulácie čelí aj vyšším nákladom na kapitál. Hurikánová sezóna v USA odstavila viacero ťažobných zariadení pri veľkej údržbe rafinérií. Dodatočný dopyt po rope vytvára aj vysoká cena plynu a prepínanie výroby tepla/energií z plynu práve na ropu. Tá je po prepočte na energetický ekvivalent oproti plynu výrazne lacnejšia.
Do pozornosti sa preto dostáva pojem energetická kríza. Mnohé továrne v Číne či Európe už koniec koncov musia odstavovať výrobu, pretože pri súčasných cenách energií sú stratové.
Narušené dodávateľské reťazce a rastúca inflácia
Navyše, problémy narušených dodávateľských reťazcov zásadnejšie neustupujú. Súčasne čínska ekonomika sa v dôsledku rôznych vládnych reštrikcií vo viacerých sektoroch na čele s realitami výrazne spomaľuje a (nielen) Spojené štáty čelia problémom na ponukovej strane pracovného trhu, čo vytvára zvyšujúce tlaky na mzdy.
Inflačné očakávania prameniace z prudkého oživenia, havárie logistických reťazcov, nerovnováh na pracovnom trhu a vysokých cien energií preto rastú a predpovede tempa ekonomického rastu sú v ostatných týždňoch znižované, pričom sa na trhoch častejšie začína hovoriť o stagflačnom prostredí, hoci nie nevyhnutne takom ako v 70. rokoch minulého storočia. Koniec koncov rôzne tvrdé aj mäkké ekonomické makrodáta v ostatných mesiacoch zaostávajú za očakávaniami, kým tempá rastu cien sú rýchlejšie ako odhady.
Svetová ekonomika by si mala vedieť poradiť s protivetrami
Predpokladáme však, že svetová ekonomika sa s týmito protivetrami dokáže vyrovnať a udrží si solídnu dynamiku rastu.
Fiškálna aj monetárna politika ostávajú napriek určitej redukcii stimulov stále s prorastovým nastavením. Súvahy firiem, ako aj domácností sú silné, aby dokázali zvládnuť vyššie ceny energií. Vyššie ceny vstupov dokážu firmy posunúť pri silnom dopyte na konečných zákazníkov. Ceny energií by pre retail nemali byť veľkým problémom, keď mnohé vlády už robia kroky, aby limitovali ich vplyv na spotrebiteľov. Navyše pandémia covidu-19 je na ústupe, jednak vďaka vakcinácii a najnovšie aj vďaka liekom. To by malo viesť aj k postupnému odstráneniu úzkeho hrdla dodávateľských reťazcov, k odrazu investícií a zásob, ako aj odomknutiu odloženého dopytu v službách.
Myslíme si preto, že akciová rely sa ešte neskončila!
