Plastika jazyka

Milí priatelia, viem že táto téma je už dávno „otrepaná", no napriek tomu, že sa to mnohým nepáči, keď to robia iní, sami často zabúdajú na jazyk, čo ich naučila matka, na jazyk, ktorý nás sprevádza na ceste životom od narodenia. Ja viem. Doba ide dopredu, svet sa mení, mení sa móda, po čase sa zmení aj to, čo je v súčasnosti štýlové. A my sme sa tiež naučili meniť s tým, čo nás obklopuje. Snažíme sa ísť za každú cenu s prúdom, len aby sme neboli na smiech. No čo je vlastne na smiech? V ZOO sa smejeme na opičkách, ktoré stvárajú naši chlpatí vraj „predskokani" v evolučnej telenovele, no ani si neuvedomujeme, že sa sami opičíme po iných našich ľudských súkmeňovcoch.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Áno, priatelia, našu reč podrobujeme plastickým operáciám podľa módy a doby. Šíri sa to ako rakovina, ktorá napáda všetko. Celý organizmus nášho národa. Školy, médiá, literatúru, zábavný priemysel, bežnú reč. Priznám sa, hanbím sa za to, že sa u nás autá predvádzajú v "showroomoch" a pivo sa čapuje v "puboch". Že v televíznych reláciách a aj v televíznych novinách nás učia, ako nekupovať „fejky", tlačia do nás, ako sa správať a obliekať, aby sme neboli „out", ale aby sme žili stále „in". A, milé dámy, myslím, že kaderník vám spraví účes rovnako dobre ako „vlasový stylista". Je pre mňa smutnosmiešne, keď vidím rečový prejav ozývajúci sa zo slovenských televíznych staníc. Správy plné amerikanizmov, bohemizmov a neviem ešte akých „izmov".
Významný slovenský dialektológ 20. storočia Jozef Štolc napísal: „Jazyk náš materinský je najvernejším obrazom našej duše". Aká je teda vlastne naša duša? Alebo aj jej dáme spraviť plastiku podľa najnovšej módy?