Ak školopovinné dieťa vymešká 15 a viac neospravedlnených hodín v období troch mesiacov po sebe, tak vtedy sa rodičovský príspevok kráti o 50 %. Politici – odborníci týmto „systémovým“ krokom chceli zabezpečiť školskú dochádzku detí a tzv. motiváciu k nej, najmä u rodín, kde sa vypláca štátna dávka – rodičovský príspevok.
Či je to systémové, by som minimálne polemizoval. V praxi je to zrejme evidentné, kto je za daný „prehrešok“ záškoláctva v danej rodine trestaný. Predovšetkým si myslím, že ide o dieťa, mladšie ako tri roky, ktoré má (nielen) v tomto veku dostávať plnohodnotnú stravu, výživu. Ide často o náhrady kojeneckého mlieka a ďalšie potrebné potraviny. O ďalších potrebách ani nehovorím.
Záškoláctvo sa dá riešiť inými systémovými zmenami, krokmi. Ale batoľa nemá trpieť pre to, že jeho súrodenec z rôznych príčin sa nedostavil do školy, rád sa túla, alebo vylihuje doma, prípadne utiekol zo školy. Ak rodič zlyháva, tak systém má riešiť záškoláka svojimi nástrojmi. Taktiež nedokážem pochopiť, že v dnešnej dobe nedokáže škola realizovať také opatrenia, aby úteky záškolákov zo škôl eliminovala.
Pred časom sa ma jedna matka takéhoto žiaka spýtala – „za čo mám kúpiť základné potraviny pre svoje deti a najmä pre kojenca?“, keď jej štát siahol na polovicu rodičovského príspevku. Podotýkam, že ide o matku, tzv. samo živiteľku. Rozmýšľam, že za obdobie sledovaných troch mesiacov, po ktorých sa dávka môže opätovne priznať, sa rodina dostane do takých finančných dlhov a na hranu existencie, z ktorých návratu skôr niet.
Chudoba sa len týmto spôsobom viac prehlbuje.
