Okúsiš chute sveta ,
Viac nechceš telo predať.
Zahynuli nádeje, sny
Už nebudeme my,
Skočí láska do vody?
Ach, dni plné pohody....
Opíš kruhy očami,
Zajtra možno, budeme samy
Zamyslíš sa kúskom dobra,
Pri tom musíš drogu zobrať.
Pokus o úsmev dlaňou zamríš
Duša ti v lese na lísi jarí
Pohľadíš diabla po tvári rukou,
Pocítiš krásu bôľu, chýb a mukov.
Prekročíš hranicu tohto sveta,
Precitneš bolesťou, odmietne ťa.
Skúšať zmysel stále nemá
Stratiť slová zostať nemá.
Vytvoriť bublinu ako ochranu,
Len armáda poskytne obranu.
A žiť, koniec koncov sám pre seba,
Ráno a večery pýtať sa do neba:
Prečo život dostať si musel?
Či je to trest a či údel?
Sloboda spoločnosti je zvratom,
Omámi, zbije, tvári sa bratom...
Žijeme drámu a nie román,
Nič nie je krásne, zlom ma omám..
Lebo dnes je vo všetkom, ako dobro..
Zajtra, už nebudeme možno....
