Ľudia si zvykli pozerať sa okolo seba iba z čisto hmotného pohľadu, sami seba stotožňujúc so svojim súčasným pozemským telom. Z tohto zúženého hmotného pohľadu sa im potom transplantovanie rôznych orgánov, slúžiace na zachovanie života hmotného tela javí ako niečo nanajvýš humanistického. Ako je to ale naozaj?
Je to naozaj také humánne aj z duchovného hľadiska, ktoré berie na zreteľ prospech nášho najvnútornejšieho jadra – nášho ducha? Ak sa pozrieme na celú vec práve z tohto uhla pohľadu zistíme, že všetko je úplne inak.
