Som rád, keď moje články čítajú ľudia, ktorí nad nimi uvažujú a snažia sa mi vytknúť prípadné nelogickosti a nezrovnalosti, ktoré v nich, podľa ich názoru vybadali.
Uvádzam výňatok z reakcie jedného čitateľa, v ktorom sa ma snaží usvedčiť z nelogickosti a rozporuplnosti. Reakcia sa týka môjho článku s názvom: Nepoškvrnené počatie Ježiša Krista. Citujem:
Autor píše: "Boh je dokonalý a dokonalé je i všetko, čo vytvoril." Z tejto vety vyplýva, že aj človek musí byť dokonalý (lebo nedokonalý môže byť človek iba vtedy, ak by nebol vytvorený dokonalým Bohom).
Autor píše: "vo stvorení nemôže dôjsť k deju, alebo činu, ktorý by nejakým spôsobom vybočoval z rámca pôsobenia Zákonov stvorenia" a zároveň autor hovorí o "biede, utrpení a zle na zemi." Z toho vyplýva, že bieda, utrpenie a zlo bolo naplánované Bohom a jeho dokonalým stvorením...
Podobne autor hovorí o "fatálnej nevedomosti a neznalosti", ktore teda musia byť Božím plánom.
Autorove slová "všetko ľudské dielo je kusé a nedokonalé" vedú
a) k sporu s tým, že človek by mal byť dokonalý, pretože Boh tvorí iba dokonalé veci (tento záver neplatí vtedy, ak definujeme dokonalého človeka ako človeka čo robí všetko nedokonalo...)
b) k záveru, že to bol Boži plán
Toľko teda námietky. V skutočnosti však v mojich slovách žiadneho rozporu a žiadnej nelogickosti niet, čo sa teraz pokúsim vysvetliť.
Stvoriteľ je dokonalý a dokonalé je všetko, čo vytvoril. To je absolútna Pravda! Stvoriteľ stvoril dokonale fungujúce stvorenie, ktorého súčasťou je i človek. Vo vyšších úrovniach stvorenia, kde sa všetky bytosti tam žijúce riadia iba Vôľou Božou, to znamená poznaním a podriadením sa dokonalým Zákonom stvorenia, v týchto úrovniach vládne všade iba šťastie, radosť a mier.
Pozemský človek dostal od Stvoriteľa, okrem iných, dva veľké dary, ktoré treba zvlášť spomenúť práve v súvislosti s našou problematikou. Prvým z nich je dar slobodnej vôle – dar slobodného rozhodovania sa. Druhým darom je hlboko vo vnútri každého človeka ukrytý predpoklad a schopnosť stať sa dokonalým.
Človek má teda schopnosť a všetky predpoklady stať sa dokonalým, ale zároveň i slobodnú vôľu, na základe ktorej sa môže dobrovoľne rozhodnúť, či k tejto dokonalosti bude vo svojom živote smerovať. No a práve jestvovanie slobodnej vôle je kľúčom pochopeniu toho, prečo sa v dokonalom stvorení Božom nachádza nedokonalosť, bieda a utrpenie.
Ľudia majú totiž dve možnosti: Buď sa zo svojej slobodnej vôle rozhodnú kráčať k plnej realizácii Stvoriteľom im darovanej schopnosti stať sa dokonalými, čo znamená, že sa vynasnažia poznávať jeho dokonalé Zákony a zároveň i žiť v súlade s nimi, čo im musí priniesť šťastie, pokoj a mier presne tak, ako je tomu vo vyšších úrovniach stvorenia.
Alebo, využijúc právo svojej slobodnej vôle, slobodne sa rozhodnú hľadať šťastie inými cestami, než tými, ktoré im ukazuje Božia Vôľa. Rozhodnú sa kráčať životom tak, ako oni sami chcú a ako oni sami považujú za vhodné a dobré. Je to cesta vlastného chcenia, ktorá neberie ohľad na dokonalé Zákony stvorenia. Kto sa ňou rozhodol ísť, toho nezaujíma ich poznanie, ani prispôsobenie vlastného života ich dokonalému pôsobeniu.
Človek má vo svojej slobodnej vôli na takéto rozhodnutie právo, avšak v každom prípade je to preňho rozhodnutie zhubné. Svojim nerešpektovaním Vôle Božej, svojim presvedčením, že on sám to vie lepšie, zasieva vôkol seba iba nedokonalosť, choroby, biedu a utrpenie. Nedokonalosť, choroby, biedu a utrpenie, za existenciu ktorých nemožno v nijakom prípade viniť Stvoriteľa, ale len a len človeka, zneužijúceho dar svojej slobodnej vôle.
Stvoriteľ je dokonalý a dokonalé je všetko, čo vytvoril! Nedokonalosť a zlo vniesol do stvorenia iba človek a to zneužitím svojej slobodnej vôle a svojou snahou vedieť všetko lepšie.
Avšak človek, ktorý sa rozhodol ísť takýmto nesprávnym smerom, zostáva naďalej časťou stvorenia a teda on sám, všetky jeho rozhodnutia a všetky jeho činy zostávajú podrobené účinkom Zákonov stvorenia. A tie mu v spravodlivom spätnom účinku vrátia presne to, čo vo svojej svojvoľnosti, neznalosti a nerešpektovaní týchto Zákonov zasieval. Na sebe samom musí potom prežívať choroby, biedu, utrpenie, nespokojnosť, vnútorné nenaplnenie a mnoho, mnoho iného, čím je bolestivo zraňovaný, tiesnený a obrusovaný až dovtedy, kým hlboko v sebe neprežije a nespozná životnú nevyhnutnosť prispôsobenia sa dokonalým Zákonom Božím.
Ak to však nebude schopný, ani ochotný urobiť nikdy, nakoniec ho zvratné pôsobenie týchto dokonale pôsobiacich Zákonov zničí. Zničí a vymaže zo stvorenia ako škodcu, ktorý v sebe nenašiel ochotu zrealizovať, Stvoriteľom doňho vložený, osobný predpoklad k uskutočneniu ľudskej dokonalosti.
Kristus, Syn Najvyššieho, nám prišiel svojim učením ukázať, aká je Vôľa Božia vo stvorení. Jeho učenie ukazuje spôsob, ako cítiť, hovoriť, myslieť a konať tak, aby sme konali v súlade s touto Vôľou a aby sme sa týmto spôsobom stali šťastnými a ľudsky dokonalými.
K realizácii našej osobnej, ľudskej dokonalosti, máme však vymedzené iba určité časové obdobie, ktorého koniec sa veľmi rýchlo blíži. Po prekročení tejto časovej hranice sa celé stvorenie stane absolútne dokonalým, pretože všetko, čo zneužijúc svoju slobodnú vôľu, dobrovoľne odmietlo k dokonalosti smerovať, bude zo stvorenia odstránené. Stane sa tak preto, aby konečne úplne všade vo stvorení zavládol mier, spokojnosť a šťastie.
I.Pargáč v spolupráci s http://www.pre-slovensko.sk/
