Ak si človek žije v relatívnom zdraví, nemá spravidla tendenciu zaoberať s hlbšími otázkami o živote a o jeho zmysle. Ak ale jeho, alebo jeho blízkych náhle postretne nejaká vážnejšia choroba, potom sa to neraz zmení a on si začne klásť otázky: Prečo to muselo postihnúť práve mňa a nie iného? Je to spravodlivé? Existuje vôbec nejaká vyššia Spravodlivosť, keď musím toľko trpieť?
Treba však vedieť, že choroby, ktoré nás a našich blízkych postretnú nie sú nijakými náhodami ani nespravodlivosťou! Práve naopak! Nimi sa neraz napĺňa oná spomínaná, vyššia Spravodlivosť.
