Mali sme tam rozchod asi 4 hodiny a tak sme sa vybrali na miesto zvané Inspiration Point. Príde mi až smiešne ,že domáci prechádzky tohto typu nazývali hiking = vysokohorská turistika. Nad nami sa síce týčili skalnaté končiare, ale náročnosťou sa tá trasa podobala na cestu zo Štrbského plesa na Popradské pleso. Američania sú vo všeobecnosti veľmi zvláštnej nátury. Ich styk s prírodou je obmedzený na veľmi (ale naozaj veľmi) riedku sieť turistických chodníkov. Ak sa na nejakou zemí nachádza viacero prírodných krás, môžete si byť istý, že tam nájdete veľké parkovisko (minimálne také veľké ako pred nákupným centrom) preplnené autami. Hneď pri parkovisku možno nájsť tri typy budov: turistické (alebo informačné) centrum, reštauráciu alebo iný typ občerstvenia a WC.
Ak sa chcete vydať na túru a nemáte extrémne dobrý orientačný zmysel, vašou jedinou šancou ako nájsť začiatok turistického chodníka je zájsť do informačného centra a opýtať sa na cestu (prípadne mapku okolia, ktorá mne aj tak nikdy nepomohla, lebo sa na nej neunúvali kresliť ani vrstevnice ani mierku, takže som nevedela aká cesta ma v skutočnosti čaká). Ak potom nájdete ten správny chodník, už je po problémoch a to aj napriek tomu že Američania nepoznajú značkovanie chodníkov. V národných parkoch sa totiž žiaden iný ako turistický chodník nenachádza a pri každej križovatke nájdete šípky s označením kam cesty vedú.
Ďalšia vec, ktorá mi príde zvláštna je spôsob ako stanujú. U miestnych rangerov zaplatia poplatok za stanovanie a tí im pridelia miesto na stanovanie. Je to v podstate „obrobený“ kus lesa, kde pod stromami nájdete lavičky, stoličky, ohnisko.....a niekde nablízku bude i asfaltka vedúca k murovaným kúpeľniam. Ak si chcete spraviť táborák, určite nechoďte zbierať drevo do lesa, je to zakázané. Treba prísť za miestnym správcom a ten vás zásobí nakálaným drevom (polienkami akými naše babky na dedinách prikurovali). Taktiež neočakávajte že si budete môcť vychutnať pokojný večer pri táboráku. V okolí totiž budú táboriť viaceré hlučné skupinky mladých.
